Oxid manganičitý: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Rudko (diskusia | príspevky)
d výstrahy do komentáru
Rudko (diskusia | príspevky)
aktualizácia, pravopis, wikilinky
Riadok 35:
<!-- {{GHS03}}{{GHS07}}{{GHS08}}{{výstraha|riziko=O}}{{výstraha|riziko=Xn}} -->
 
'''Oxid manganičitý''' je jedným z [[oxid]]ov [[mangán]]u. V prírode sa vyskytuje ako černastý alebo hnedý minerál [[pyroluzit]]. Čistý oxid manganičitý je čierna práškovitá látka s výraznými [[Redoxná reakcia|redoxnými]] schopnosťami, nerozpustný vo vode ani v [[Kyselina dusičná|kyseline dusičnej]]. Je však dobre rozpustný v [[Kyselina chlorovodíková|kyseline chlorovodíkovej]] za studena a za tepla aj v [[Kyselina sírová|kyseline sírovej]] a [[Hydroxid draselný|hydroxiduhydroxide draselnéhodraselnom]].
 
== Fyzikálno - chemické vlastnosti ==
Oxid manganičitý sa pri teplote 535&nbsp;[[°C]] rozkladá za vzniku [[oxid manganitý|oxidu manganitého]] a [[kyslík]]ua. Pri teplotách blízkych 1000&nbsp;[[°C]] pokračuje rozklad na [[podvojná zlúčenina|podvojnú zlúčeninu]] [[Oxid manganato-manganitý|oxid manganato-manganitého]]. Pri ešte vyšších teplotách pokračuje rozklad na [[oxid manganatý]].
 
:4&nbsp;MnO<sub>2</sub>&nbsp;<sup>t</sup> → 2&nbsp;Mn<sub>2</sub>O<sub>3</sub> + O<sub>2</sub>
Riadok 44:
:2&nbsp;Mn<sub>3</sub>O<sub>4</sub>&nbsp;<sup>t</sup> → 6&nbsp;MnO + O<sub>2</sub>
 
Oxid manganičitý má silné [[Redukcia (chémia)|redukčné]] aj [[Oxidácia|oxidačné]] schopnosti. Pôsobením [[Kyselina chlorovodíková|kyseliny chlorovodíkovej]] dochádza k jeho redukcii za vzniku manganatej soli a [[chlór]]u (tejtotúto reakciereakciu využil aj [[Carl Wilhelm Scheele]] k prvej izolácii chlóru v roku [[1774]]):
 
:MnO<sub>2</sub> + 4&nbsp;HCl → MnCl<sub>2</sub> + Cl<sub>2</sub> + 2&nbsp;H<sub>2</sub>O
 
Pri pôsobení horúcej [[Kyselina sírová|kyseliny sírovej]] na oxid manganičitý dochádza dokonca k uvoľneniu [[kyslík]]a:
 
:2&nbsp;MnO<sub>2</sub> + 2&nbsp;H<sub>2</sub>SO<sub>4</sub> → 2&nbsp;MnSO<sub>4</sub> + O<sub>2</sub> + 2&nbsp;H<sub>2</sub>O
 
Zahriatím [[Hydroxid draselný|hydroxidu draselného]] s oxidom manganičitým a za prebublávania [[vzduch]]u dochádza k oxidácii na [[mangánan draselný]], ktorý ďalej samovoľne prechádza na [[manganistan draselný]] (vďaka [[Oxid uhličitý|oxidu uhličitéhouhličitému]] obsiahnutého vo vzduchu) a vzniknutý oxid manganičitý ďalej reaguje opäť za vzniku mangánanu:
 
:2&nbsp;MnO<sub>2</sub> + 4&nbsp;KOH + O2 → 2&nbsp;K<sub>2</sub>MnO<sub>4</sub> + 2&nbsp;H<sub>2</sub>O
Riadok 58:
 
== Využitie ==
[[Redukčné činidlo|Redukčné schopnosti]] sa dnes využívajú najviac pri výrobe [[Manganistan draselný|manganistanu draselného]]. [[Oxidačné činidlo|Oxidačné schopnosti]] sa využívali skôr pri výrobe [[chlór]]u, horúca [[kyselina chlorovodíková]] sa liala na [[pyroluzit]] a uvoľňoval sa chlór. Používa sa v [[Alkalický článok|alkalických batériách]] a [[Zinkovo-uhlíkový článok|zinkovo-uhlíkových článkoch]] v zmesi s [[uhlík]]om ako [[depolarizačné činidlo]], aby sa zabránilo prebíjaniu batérie naprázdno.<ref>Greenwood, Norman N.; Earnshaw, A. (1984), Chemistry of the Elements, Oxford: Pergamon, pp. 1218–20, ISBN 0-08-022057-6</ref>
 
Oxid manganičitý sa v laboratóriách využíva na [[katalyzovaný rozklad]] [[Peroxid vodíka|peroxidu vodíka]] na vodu a kyslík:
Používa sa okrem iného v [[Alkalický článok|alkalických batériách]] a [[Zinkovo-uhlíkový článok|zinkovo-uhlíkových článkoch]] v zmesi s [[uhlík]]om ako depolarizačné činidlo, aby sa zabránilo prebíjaniu batérie naprázdno. <ref>Greenwood, Norman N.; Earnshaw, A. (1984), Chemistry of the Elements, Oxford: Pergamon, pp. 1218–20, ISBN 0-08-022057-6</ref>
 
Využívá sa ďalej ku katalyzovanému rozkladu peroxidu vodíka v laboratoriach na vývoj kyslíku:
 
:H<sub>2</sub>O<sub>2</sub> → H<sub>2</sub>O + O
 
V organické[[organická syntéza|organickej syntéze]] sesa využíva k oxidacioxidácii allylických alkoholalkoholov na príslušné [[aldehydy]] neboalebo ketony[[ketóny]].
:cis-RCH=CHCH<sub>2</sub>OH + MnO<sub>2</sub> → cis-RCH=CHCHO + „MnO“ + H<sub>2</sub>O