Internet: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 87.197.43.113 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Pe3kZA
halo halo halo halo
Riadok 1:
[[Súbor:Internet map 1024.jpg|thumb|Vizualizácia internetu z dát projektu Opte ([[15. január]] [[2005]])]]
 
'''Internet''', hovorovo '''net''' alebo '''sieť''' je verejne dostupný celosvetový systém vzájomne prepojených [[počítačová sieť|počítačových sietí]], ktoré prenášajú dáta pomocou [[prepínanie paketov|prepínania paketov]] za použitia štandardizovaného [[Internet Protocol]]u (IP) a mnohých ďalších protokolov. Pozostáva z tisícok menších komerčných, akademických, vládnych a vojenských sietí. Slúži ako prenosové médium pre rôzne informácie a služby ako napr. [[E-mail|elektronická pošta]], [[chat]] a systém vzájomne prepojených [[webstránka|webstránok]] a dokumentov [[World Wide Web]]u (WWW).
 
Slovo '''internet''' je skratkou z anglického výrazu '' '''inter'''connected '''net'''works '' - prepojené siete.
 
== Dnešný internet ==
Okrem neuveriteľne komplexných fyzických spojení, ktoré tvoria štruktúru internetu, existuje internet aj vďaka multilaterálnym dohodám (napr. „[[peeringová dohoda|peeringovým dohodám]] - dohoda o vzájomnej výmene internetovej premávky“) a technickým špecifikáciám alebo [[komunikačný protokol|protokolom]], ktoré určujú, akým spôsobom sa majú vymieňať dáta po sieti.
 
Na rozdiel od starších komunikačných systémov bol [[balík internetových protokolov]] zámerne navrhnutý [[agnostizmus|agnosticky]] vzhľadom na fyzické médium, na ktorom je prevádzkovaný. Akákoľvek komunikačná sieť, pevná alebo bezdrôtová, ktorá je schopná prenášať obojsmerne digitálne údaje môže prenášať internetovú premávku. Preto internetové pakety tečú pevnými sieťami ako medený drôt, koaxiálny kábel a optický kábel aj bezdrôtové siete ako [[Wi-Fi]]. Všetky tieto siete zdieľajúce rovnakú sadu protokolov vyššej úrovne tvoria internet.
 
Internetové protokoly pochádzajú z diskusií v rámci [[Internet Engineering Task Force]] (IETF) a jej pracovných skupín, ktoré sú otvorené verejným príspevkom a revízii. Tieto komisie produkujú dokumenty známe ako [[Request for Comments]] (RFC). Niektoré RFC povyšuje Internet Architecture Board ([[Internet Architecture Board|IAB]]) na [[internetový štandard]].
 
Medzi najpoužívanejšie internetové protokoly v [[balík internetových protokolov|balíku internetových protokolov]] patria [[Internet Protocol|IP]], [[Transmission Control Protocol|TCP]], [[User Datagram Protocol|UDP]], [[Domain Name System|DNS]], [[Point-to-Point Protocol|PPP]], [[Serial line IP|SLIP]], [[ICMP]], [[Post Office Protocol|POP3]], [[Internet Message Access Protocol|IMAP]], [[Simple Mail Transfer Protocol|SMTP]], [[HTTP]], [[HTTPS]], [[SSH]], [[Telnet]], [[File Transfer Protocol|FTP]], [[LDAP]], [[Secure Sockets Layer|SSL]] a [[Transport Layer Security|TLS]].
 
Niektoré populárne služby, ktoré tieto protokoly využívajú sú [[e-mail]], [[Usenet]] newsgroups, [[World Wide Web]], [[Gopher]], session access, [[Wide area information server|WAIS]], [[finger protocol|finger]], [[Internet relay chat|IRC]], [[Multiple User Dimension|MUDy]] a [[MUSH]]e. Z týchto sú jasne najpoužívanejšie [[e-mail]] a [[World Wide Web]] s mnohými ďalšími službami, ktoré sú na nich založené, ako [[mailing list]]y a [[blog|weblogy]]. Internet umožňuje poskytovanie služieb v reálnom čase ako [[internetové rádio]] a [[webcast|internetové (televízne) vysielanie]], ktoré sú takto prístupné kdekoľvek na svete.
 
Niektoré iné populárne internetové služby nevznikli týmto spôsobom, ale boli pôvodne založené na proprietárnych systémoch. Medzi ne patria [[Internet relay chat|IRC]], [[ICQ]], [[AOL Instant Messenger|AIM]] a [[Gnutella]].
 
Bolo uskutočnených mnoho analýz internetu a jeho štruktúry. Bolo napríklad zistené, že [[routing|routovacia]] IP štruktúra internetu a hypertextové linky World Wide Webu sú príkladmi [[bezškálová sieť|bezškálových sietí]].
 
Podobne ako sa komerční poskytovatelia internetu pripájajú cez [[internet exchange point]]y sa výskumné siete zvyknú pripájať do veľkých podsietí ako
 
* [[GEANT]]
* [[Internet2]]
* [[Little Global Ring Network for Advanced Application Development|Little GLORIAD]]
 
Tieto sú zasa postavené okolo relatívne malých sietí.
 
== Internetová kultúra ==
Internet má aj ďalekosiahly dopad na [[práca|prácu]], [[vedomosti]] a [[pohľad na svet]].
 
Okrem vytvorenia [[elektronický obchod|elektronického obchodu]] a komunikácie s klientmi [[e-mail]]om a príbuznými prostriedkami mení internet aj iné aspekty pracoviska. Niektoré spoločnosti začali používať [[weblog]]y na reklamné účely. Keďže väčšina ľudí na [[web]]e informácie [[vyhľadávanie|vyhľadáva]], obsahom týchto jednoducho aktualizovateľných stránok môžu byť rady v poli pôsobnosti spoločnosti. Takáto spoločnosť dúfa, že keď návštevník nájde tieto informácie zadarmo, všimne si expertných znalostí tvorcov a to ho následne pritiahne na obchodnú stránku spoločnosti. Príkladom takéhoto počínania je [[Microsoft]], ktorý umožnil svojim [[vývojár]]om publikovať osobné blogy, aby zaujal verejnosť ich prácou.
 
=== World Wide Web ===
[[Súbor:WorldWideWebAroundWikipedia.png|náhľad|Grafická reprezentácia [[World Wide Web|WWW]], internetovej služby, ako ju reprezentujú [[hyperlinky]]]]
Vďaka [[internetový výskum|internetovému výskumu]] založenom na vyhľadávaní pomocou [[kľúčové slovo|kľúčových slov]] na [[vyhľadávač]]och ako [[Google]] majú milióny ľudí na celom svete jednoduchý a okamžitý prístup k širokému a rozličnému [[online]] informačnému obsahu. V porovnaní s [[encyklopédia]]mi a tradičnými [[knižnica]]mi umožnil internet náhlu a extrémnu decentralizáciu informácií a údajov.
Pozri [[World Wide Web]].
 
=== Vzdialený prístup ===
Internet umožňuje používateľom počítačov jednoduché pripojenie k iným počítačom a informačným a komunikačným službám kdekoľvek na svete. Podľa požiadaviek je možné používať zabezpečenie, autentifikáciu a kryptovanie, alebo sa zaobísť bez nich.
 
Toto podnecuje nové formy práce doma, spolupráce a zdieľania informácií v mnohých priemyselných odvetviach. Účtovník sediaci doma môže revidovať knihy spoločnosti sídliacej v inej krajine pomocou [[server]]a v tretej krajine, ktorý spravujú [[IT]] špecialisti zo štvrtej krajiny. Tieto účty mohli byť vytvorené doma pracujúcimi knihovníkmi z iných vzdialených lokalít na základe informácií, ktoré im prišli e-mailom z celého sveta. Niektoré z týchto aplikácií boli možné už pred rozšírením internetu, ale cena potrebných súkromných liniek by znemožnila ekonomicky výhodné použitie mnohých z nich.
 
Úradník, ktorý sa nachádza mimo svojej kancelárie, možno na druhej strane [[Zem]]e na pracovnej ceste alebo dovolenke si môže otvoriť vzdialenú pracovnú plochu zo svojej kancelárie použitím zabezpečeného [[Virtual Private Network]] (VPN) spojenia cez internet. To mu umožňuje rovnaký prístup k súborom a aplikáciám, ako keby sedel za svojím stolom.
 
=== Spolupráca ===
Toto nízkonákladové a takmer okamžité zdieľanie nápadov, vedomostí a schopností spôsobilo revolúciu v mnohých oblastiach ľudskej činnosti a stálo pri zrode nových oblastí. Jedným z príkladov je spolupráca pri vývoji [[FLOSS]] (Free, Libre and Open-Source Software) ako [[Linux]], [[Mozilla]] a [[OpenOffice.org]].
 
Ďalším príkladmi sú [[Wikipédia]], komunitou upravovaná a udržiavaná slobodná encyklopédia, projekt [[Urban Dictionary]] a TEIS (the UK Telemedicine and E-health Information Service) pre pracovníkov v odvetví telemedicíny, telestarostlivosti a zdravotníctva.
 
=== Zdieľanie súborov ===
Kolegom a priateľom je možné poslať počítačový [[súbor]] ako [[Príloha e-mailu|prílohu]]. Je možné nahrať súbor na [[webstránka|webstránku]] alebo [[FTP]] server, aby si ho mohli iní poľahky stiahnuť. Je možné ho dať do zdieľaného adresára na súborovom serveri. Záťaž masového sťahovania možno znížiť použitím zrkadlových ([[mirror]]) serverov alebo peer-to-peer služieb.
 
V každom z týchto prípadov je možné riadiť prístup k súborom pomocou [[autentifikácia|autentifikácie]] používateľov; obsah prenášaných súborov môže byť skrytý vďaka [[kryptovanie|kryptovaniu]] a je možné vykonať finančný prevod predtým, ako zákazník dostane prístup k súboru. Cenu je možné uhradiť napríklad pripísaním na ťarchu [[kreditná karta|kreditnej karty]], ktorej detaily je tiež možné poslať v kryptovanej forme cez internet. Pôvod a autentickosť je možné overiť [[digitálny podpis|digitálnym podpisom]] alebo pomocou takzvaného „message digestu“ ([[SHA-1]]).
 
Tieto jednoduché možnosti v celosvetovej mierke menia podstatu výroby, predaja a distribúcie mnohých typov produktov, ktoré sa dajú zredukovať na počítačový súbor. Patria medzi ne všetky druhy úradných dokumentov, publikácií, softvérových produktov, hudby, fotografie, videa, animácií, grafiky a iných druhov umenia. Toto na druhej strane spôsobuje seizmické otrasy v oblastiach trhu, ktoré boli dovtedy ovládané [[kamenný obchod|kamennými]] spoločnosťami. Asociácia [[RIAA]] (Recording Industry Association of America) má obzvlášť silný hlas proti týmto problémom.
 
=== Jazyky ===
Najpoužívanejším jazykom na komunikáciu na internete je [[angličtina]]. Dôvodmi sú pôvod internetu v Spojených štátoch, rastúca úloha angličtiny ako jazyka medzinárodnej komunikácie a neschopnosť skorých počítačov používať iné znaky ako základnú západnú [[abeceda|abecedu]].
 
Po angličtine (56% webstránok) sú najpoužívanejšími jazykmi na [[web]]e [[nemčina]] (8%), [[francúzština]] (6%), [[japončina]] (5%) a [[španielčina]] (3%).
 
Rozšírenie internetu v posledných rokoch spôsobilo, že už existuje podpora pre natívne jazyky v dostatočnej miere pre tie najpoužívanejšie. Niektoré chyby však zostali, príkladmi sú [[mojibake]] -- v slovenčine sa prejavuje ako nesprávne zobrazovanie diakritiky pri použití inej kódovej stránky na dekódovanie ako na kódovanie.
 
=== Kultúrna uvedomelosť ===
Z pohľadu kultúrnej uvedomelosti je internet pokrokom aj záväzkom. Poskytuje obrovské množstvo informácií a interaktivity pre ľudí, ktorých zaujímajú iné [[kultúra|kultúry]] a [[pohľad na svet|pohľady na svet]], ktoré by im boli inak nedostupné. Existujú však dôkazy, že ľuďom, ktorých iné kultúry nezaujímajú umožňuje internet vyhýbať sa kontaktu vo väčšej miere ako kedykoľvek predtým.
 
== Aktuálne a potenciálne problémy ==
Internet priniesol okrem výhod aj niektoré problémy a negatíva. Niektoré z nich získali veľku publicitu.
 
Patria medzi ne najmä:
* zneužívanie detí súvisiace s detskou pornografiou
* porušovanie autorských práv
* šírenie počítačových vírusov
* útoky na zabezpečenie počítačov
* zastaraná technológia
 
== Cenzúra ==
V demokratických spoločnostiach dosiahol Internet nového významu ako politický nástroj. Prezidentská kampaň [[Howard Dean|Howarda Deana]] v roku [[2004]] v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] sa stala známou prostredníctvom toho, ako dokázala zaistiť sponzorské príspevky cez Internet.
 
Niektoré vlády, napríklad na [[Kuba|Kube]], v [[Irán]]e, [[Kórejská ľudovodemokratická republika|KĽDR]], [[Mjanmarsko|Mjanmarsku]], [[Čína|Číne]], prípadne [[Saudská Arábia|Saudskej Arábii]], obmedzujú, k čomu na Internete môžu ľudia v ich krajinách pristupovať. Ide najmä o obmedzenia prístupu k politickému a náboženskému obsahu. Tohoto dosahujú prostredníctvom filtrovania domén a obsahu, takže nie je jednoducho dostupný bez prepracovaných postupov.
 
V [[Nórsko|Nórsku]], [[Dánsko|Dánsku]], [[Fínsko|Fínsku]]<ref name="The Register">{{cite web | title=Fínsko cenzuruje anti-cenzúrovaciu stránku | work=The Register | url=http://www.theregister.co.uk/2008/02/18/finnish_policy_censor_activist/ | date=2008-02-18 | accessdate=2008-02-19}}</ref> a [[Švédsko|Švédsku]] sa hlavní internetoví poskytovatelia dohodli na obmedzení stránok určených políciou. Napriek tomu, že zoznam zakázaných URL by mal obsahovať iba adresy známych stránok s detskou pornografiou, obsah zoznamu je utajený.
 
Množstvo krajín, vrátane Spojených štátov, síce právne označilo držanie alebo distribúciu určitých materiálov, ako napríklad [[detská pornografia|detskej pornografie]] za ilegálnu, no nepoužívajú filtrovací softvér.
 
Existuje množstvo slobodného a komerčného softvéru, pomocou ktorého si môže užívateľ vybrať blokovanie nepríjemných stránok, samostatných počítačov alebo celých sietí, napríklad na obmedzenie prístupu detí k pornografii alebo k násilnému obsahu.
 
== Internet a právo ==
Právny poriadok sa len veľmi ťažko vysporadúva s takým fenoménom akým je internet a technológiami, ktoré pracujú na jeho báze. Je to zapríčinené predovšetkým rýchlym tempom vývoja technológií (v porovnaní s pomalým tempom tvorby [[zákon]]ov), globálnym rozmerom internetu (vznikajú problémy čo všetko môže riešiť národná a čo už nadnárodná [[legislatíva]]) a v konečnom dôsledku aj faktom, že internet ako taký nie je právnym subjektom (nie je to ani [[fyzická osoba|fyzická]] ani [[právnická osoba]])
 
Internet z pohľadu práva je veľmi ťažké zaradiť:
* nie je to [[právny subjekt]] (nemôže preberať na seba záväzky ani nadobúdať práva)
* nie je to „vec“ (nie je hmotný)
* nie je to hmotný predmet (je [[abstraktnosť|abstraktný]])
 
Internet je z hľadiska práva unikátnou konštrukciou. Niektorí teoretici sa zhodli, že internet ako taký je prostredím – médiom. Aj napriek tomu sa dá postihovať protiprávne konanie na internete a to práve tým, že sa budú postihovať tí, ktorí daný protiprávny obsah tvoria alebo sprístupňujú (napr. užívatelia, vlastníci serverov, poskytovatelia služieb, ...)
Jedna z najkomplikovanejších právnych situácií, ktorá vzniká s používaním internetu je princíp teritoriality pri poskytovaní služieb – poskytovanie služby sa riadi konkrétnym právom krajiny v ktorej sa poskytuje (preto by sa mali rešpektovať napr. predpisy Slovenskej republiky, ak je stránka určená pre Slovensko, i keď môže byť umiestnená na zahraničnom serveri)
 
== Prístup k internetu ==
Bežným spôsobom prístupu je vytáčané spojenie (tzv. [[dial-up]] cez klasickú pevnú telefónnu linku), ktorý je najpomalší. Ďalší je cez telefónnu [[ISDN]] linku, je asi dvakrát rýchlejší ale v dnešnej dobe je vytláčaný telefónnymi linkami [[DSL]]. Ďalšie spôsoby sú širokopásmový ([[broadband]]) prístup [[internet cez kábel|koaxiálnym káblom]] pomocou rozvodov káblovej televízie, alebo [[internet cez optický kábel|optickým káblom]] (tzv. [[FTTH]]) a [[internet cez satelit|prístup cez satelit]]. Existuje aj prístup na [[internet cez rozvodné siete|internet cez sieť elektrickej rozvodnej siete]] 220V, ktorý je vhodný pre bytové domy. Modemy s touto technológiou pracujú do vzdialenosti až {{m|200|m}} (prenosová rýchlosť do 200 Mbps) a existujú tzv. premosťovacie články na prepojenie dvoch fáz, to znamená že môžete pripojiť aj suseda, ktorý býva vo vedľajšej bráne v bloku. Zatiaľ však je technológia vhodná len na rozvody vnútri bytového domu.
[[Európska únia]] financuje výskumno - vývojový projekt na podporu tohto spôsobu priepojenia na internet PowerNet.{{bez citácie}}
 
Verejné miesta, kde je možné používať internet sú [[internetová kaviareň|internetové kaviarne]] a vo svete bežne aj [[knižnica|knižnice]]. Prístupové body bývajú aj na verejných miestach - čakárňach letísk, v niektorých vlakoch, na námestiach väčších miest.
 
[[Wi-Fi]] poskytuje bezdrôtový prístup k počítačovým sieťam a teda sa dá použiť aj na prístup k samotnému internetu. Hotspoty, ktoré takýto prístup umožňujú sa vyskytujú na verejných miestach a je potrebné mať vlastné zariadenie s Wi-Fi kartou. Tieto služby môžu byť zadarmo pre každého, iba pre zákazníkov alebo spoplatnené. Hotspot nie je obmedzený uzavretým priestorom. Existujú celé campusy a parky, dokonca celé štvrte s prístupom.
 
V [[Spojené štáty|USA]] bol v roku [[2004]] schválený širokopásmový prístup s využitím silových vedení napriek ostrým protestom z komunity amatérskeho rádia. Problém modulácie nadzemného vysokonapäťového vedenia spočíva v tom, že celá linka sa správa ako obrovská anténa a úplne blokuje dlhovlnné rádiové frekvencie používané amatérmi, námorníkmi a inými.
 
Krajiny, kde je internet komoditou používanou väčšinou občanov sú [[Island]], [[Švédsko]], [[Austrália (štát)|Austrália]], [[Dánsko]], [[Spojené štáty]], [[Kanada]], [[Spojené kráľovstvo]], [[Holandsko]], [[Japonsko]], [[Kórejská republika]] a [[Nórsko]]. V [[90. roky 20. storočia|poslednej dekáde 20. storočia]] rapídne vzrástol počet používateľov internetu, hoci sa tento vývoj po roku [[2000]] o niečo spomalil. Fáza rýchleho rastu v priemyselných krajinách končí s tým, že sa tieto technológie nasadzujú bežne, ale rast pokračuje v [[Afrika|Afrike]], [[latinská Amerika|latinskej Amerike]], [[Karibik]]u, na [[stredný východ|strednom východe]] aj na [[Slovensko|Slovensku]].
 
Prístup k internetu je nerovnomerne rozdelený medzi nízko a vysokorýchlostné pripojenie. [[ADSL]] a iné [[broadband|širokopásmové technológie]] sú vzácne alebo neexistujúce vo väčšine [[rozvojová krajina|rozvojových krajín]] a aj vo vyspelých krajinách môžu ich penetráciu obmedziť vysoké náklady a priemerný výkon (väčšina krajín [[východná Európa|východnej Európy]] a [[Spojené štáty]]), zatiaľ, čo nízke ceny a vysoký výkon lákajú veľké množstvá zákazníkov ([[Škandinávia]], [[Francúzsko]]). Aj v rámci jednej krajiny môžu existovať rozdiely medzi väčšími mestami (ktoré majú často viacerých poskytovateľov širokopásmového prístupu) a ostatnými oblasťami (kde často nie je širokopásmový prístup).
 
Šírenie dostupnosti internetu je spôsob, ako premostiť tzv. digitálnu bariéru ({{v jazyku|eng|''digital divide''}}).
 
== Pozri aj ==
* [[World Wide Web]]
* [[Search engine optimization]]
* [[Web browser]]
* [[E-mail]]
* [[Netiketa]]
* [[Weblog]]
* [[Balík internetových protokolov]]
* [[Internetológia]]
 
== Referencie ==
{{referencie}}
 
== Iné projekty ==
{{projekt|wikt=internet|q=internet|commons=Category:Internet|wikt_štítok=internet}}
 
{{portál|Informačné technológie|Informatický}}
 
{{Pripojenie na internet}}
 
[[Kategória:Internet| ]]
[[Kategória:Informatika]]
[[Kategória:Komunikácia]]
 
[[ace:Internèt]]
[[af:Internet]]
[[als:Internet]]
[[am:ድረ ገጽ መረብ]]
[[an:Internet]]
[[ar:إنترنت]]
[[arc:ܐܢܛܪܢܛ]]
[[arz:انترنت]]
[[as:ইণ্টাৰনেট]]
[[ast:Rede Internet]]
[[az:İnternet]]
[[ba:Интернет]]
[[bar:Internetz]]
[[bat-smg:Internets]]
[[be:Інтэрнэт]]
[[be-x-old:Інтэрнэт]]
[[bg:Интернет]]
[[bh:इंटरनेट]]
[[bm:Ɛntɛrinɛti]]
[[bn:ইন্টারনেট]]
[[br:Internet]]
[[bs:Internet]]
[[ca:Internet]]
[[ce:H̗ottinamaşa]]
[[ceb:Internet]]
[[ckb:ئینتەرنێت]]
[[cs:Internet]]
[[csb:Internet]]
[[cu:Мєждоусѣтиѥ]]
[[cv:Тетел]]
[[cy:Rhyngrwyd]]
[[da:Internet]]
[[de:Internet]]
[[diq:İnternet]]
[[el:Διαδίκτυο]]
[[eml:La Raid däl Raid]]
[[en:Internet]]
[[eo:Interreto]]
[[es:Internet]]
[[et:Internet]]
[[eu:Internet]]
[[ext:Internet]]
[[fa:اینترنت]]
[[fi:Internet]]
[[fiu-vro:Internet]]
[[fo:Alnet]]
[[fr:Internet]]
[[fur:Internet]]
[[fy:Ynternet]]
[[ga:Idirlíon]]
[[gan:互聯網]]
[[gd:Eadar-lìon]]
[[gl:Internet]]
[[gu:ઇન્ટરનેટ]]
[[gv:Eddyr-voggyl]]
[[ha:Yanar gizo]]
[[he:אינטרנט]]
[[hi:अंतरजाल]]
[[hr:Internet]]
[[hsb:Internet]]
[[ht:Entènet]]
[[hu:Internet]]
[[hy:Համացանց]]
[[ia:Internet]]
[[id:Internet]]
[[ig:Intanet]]
[[ilo:Internet]]
[[io:Interreto]]
[[is:Internetið]]
[[it:Internet]]
[[iu:ᖃᕆᓴᐅᔭᒃᑯᑦ ᑎᑎᕋᖅᓯᒪᔪᑦ]]
[[ja:インターネット]]
[[jv:Internèt]]
[[ka:ინტერნეტი]]
[[kaa:İnternet]]
[[kab:Internet]]
[[kk:Интернет]]
[[km:អ៊ីនធឺណេត]]
[[kn:ಅಂತರ್ಜಾಲ]]
[[ko:인터넷]]
[[ksh:Engornät]]
[[ku:Înternet]]
[[ky:Интернет]]
[[la:Interrete]]
[[lb:Internet]]
[[lez:Интернет]]
[[li:Internet]]
[[lij:Internet]]
[[lmo:Internet]]
[[ln:Ɛntɛrnɛ́tɛ]]
[[lo:ອິນເຕີເນັດ]]
[[lt:Internetas]]
[[ltg:Škārsteiklys]]
[[lv:Internets]]
[[map-bms:Internet]]
[[mg:Internet]]
[[mhr:Интернет]]
[[mk:Интернет]]
[[ml:ഇന്റർനെറ്റ്]]
[[mn:Интернэт]]
[[mr:महाजाल]]
[[ms:Internet]]
[[mwl:Anternete]]
[[my:အင်တာနက်]]
[[mzn:اینترنت]]
[[nah:Mātlatzālantli]]
[[nds:Internet]]
[[nds-nl:Internet]]
[[ne:इण्टरनेट]]
[[new:इन्टरनेट]]
[[nl:Internet]]
[[nn:Internett]]
[[no:Internett]]
[[nrm:Enternette]]
[[oc:Internet]]
[[or:ଇଣ୍ଟରନେଟ]]
[[os:Интернет]]
[[pag:Internet]]
[[pap:Internet]]
[[pl:Internet]]
[[pnb:انٹرنیٹ]]
[[ps:انټرنټ]]
[[pt:Internet]]
[[qu:Internet]]
[[rm:Internet]]
[[ro:Internet]]
[[ru:Интернет]]
[[rue:Інтернет]]
[[sa:अन्तरजालम्]]
[[sah:Интэриниэт]]
[[scn:Internet]]
[[sg:Gbândasango]]
[[sh:Internet]]
[[si:අන්තර්ජාලය]]
[[simple:Internet]]
[[sl:Internet]]
[[so:Internet]]
[[sq:Interneti]]
[[sr:Интернет]]
[[stq:Internet]]
[[su:Internét]]
[[sv:Internet]]
[[sw:Intaneti]]
[[szl:Internec]]
[[ta:இணையம்]]
[[te:ఇంటర్నెట్]]
[[tg:Интернет]]
[[th:อินเทอร์เน็ต]]
[[tl:Internet]]
[[tpi:Intanet]]
[[tr:İnternet]]
[[tt:Päräwez]]
[[ug:خەلقارالىق تور]]
[[uk:Інтернет]]
[[ur:جالبین]]
[[uz:Internet]]
[[vec:Internet]]
[[vi:Internet]]
[[vls:Internet]]
[[vo:Vüresod]]
[[wa:Etrernete]]
[[war:Internet]]
[[wo:Internet]]
[[xal:Интернет]]
[[yi:אינטערנעץ]]
[[yo:Internet]]
[[zh:互联网]]
[[zh-min-nan:Internet]]
[[zh-yue:互聯網]]