Mesto prichádza na slávnosť. Majestátnosť týchto okamžikovokamihov korunuje výhľad na Norimberg. V pozadí vidno norimbergské kostoly a katedrálu, paláce a meštianske domy, spolu s hrdým norimbergským hradom na kopci. Na lúke sú veľké kamenné a drevené tribúny, pre majstrov aj ľud, vyzdobené zástavami. Rad - radom prichádzajú cechy so so svojimi insígniami, ako posledný cech majstrov spevákov. Ľud nadšene pozdravuje svojich majstrov, zvlášť všeobecne váženého a obľúbeného Sachsa. Cerémonia sa pomaly začne. Sachs otvára slávnosť svojím prejavom, kde oznámi podmienky dnešného umeleckého zápasu. Ako prvý uchádzač sa hlási Beckmesser. Jeho žalostné spotvorenie Waltherovej poézie na banálnu melódiu vlastnej nočnej serenády vyvolá búrku posmechu, pre ktorú ani nemôže dokončiť svoj prednes. Rozzúrený označí Sachsa za autora veršov. Sachs dosiahol, čo chcel. Pokojne vyhlási, že skutočný autor veršov, Walther von Stolzig, môže dokázať, že správne prednesená pieseň je očarujúca. Majstri Waltherovi na Sachsovo naliehanie dovolia spievať. Walther svojím oduševneným spevom uchváti všetkých ľudí. Nakoniec, ho Pogner slávnostne prijme do meistersingerovského spolku a tak zaľúbencom už nestojí nič v ceste. Eva korunuje svojho milého vavrínovým vencom. Napokon za zborového pokriku na slávu, Pogner dá Waltherovi Evinu ruku. Opera sa končí precítenými Sachsovými slovami o veľkolepom nemeckom umení. Slávnosť vrcholí spontánnou oslavou najväčšieho majstra, múdreho a dobrého človeka Hansa Sachsa...
== Postava Beckmessera ==
Riadok 205:
* [http://www.youtube.com/watch?v=3nhcTllJgIY youtube], predohra k opere v prevedení [[Georg Solti|Georga Soltiho]] a [[Viedenskí filharmonici|Viedenských filharmonikov]]
