Jozef Heriban (1925): Rozdiel medzi revíziami

chýba zhrnutie úprav
d (Pe3kZA premiestnil stránku Prof. Jozef Heriban na Jozef Heriban (1925), ale neponechal presmerovanie: meno bez titulov)
[[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Prof.]] [[Doktor teológie|ThDr.]] '''Jozef Heriban''' [[Saleziáni Don Bosca|SDB]], [[Doctor honoris causa|Dr.h.c.]] (* [[7. máj]] [[1925]], [[Šelpice|Šelpice pri Trnave]] - † [[16. apríl]] [[2009]], [[Rím]]) bol slovenský [[Saleziáni Don Bosca|saleziánsky]] kňaz, polyglot, medzinárodne uznávaný biblista, náboženský spisovateľ, misionár.
 
== Životopis ==
Jozef Heriban sa narodil Ignácovi Heribanovi a Márii (rod. Bohovičovej), ktorí dali svojim trom deťom kresťanskú výchovu. Po ukončení základnej školy, navštevoval biskupské gymnázium v Trnave. Mama mu zomrela, keď mal pätnásť rokov. Popri štúdiu navštevoval saleziánsky študentský domov, až kým v r. 1943 vstúpil do saleziánskeho [[Noviciát|noviciátu]] v [[Benediktínsky kláštor (Hronský Beňadik)|Hronskom Svätom Beňadiku]]. Po zložení prvých rehoľných sľubov v r. 1944, pokračoval v štúdiách v Saleziánskom pedagogickom študentáte v Trnave, kde si v r. 1947-1950 vykonal povinnú pedagogickú prax profesora cudzých jazykov. V r. 1950 mladého klerika Jozefa zastihla [[Akcia K|"barbarská noc"]], zdalo sa, že cesta k jeho povolaniu sa skončila. S malou skupinkou mladých saleziánov, prekročil 1. septembra hranice Československa a po rôznych dobrodružstvách sa dostal do [[Turín|Turína]], kde pokračoval v štúdiách. Tu 1. novembra ešte toho roku zložil doživotné rehoľné sľuby. V r. 1951-1955 si vykonal teologické štúdiá na Pápežskej saleziánskej univerzite v Turíne; v poslednom roku dosiahol teologický licenciát (ThLic.) diplomovou prácou z oblasti [[Mariológia|mariológie]]. 1. júla 1955 bol v turínskej bazilike vysvätený za kňaza. Komunistický režim však nedovolil jeho príbuzným vycestovať. V r. 1955-1957 študoval na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme, dosiahol licenciát z biblických vied. V októbri r. 1957 sa zúčastnil archeologickej štúdijnej výpravy v Qumráne a Jerichu. Po ukončení biblických štúdií, bol v r. 1957-1967 profesorom biblických vied v [[Tokio|Tokiu]], zároveň zastával funkciu špirituála bohoslovcov. Od r. 1965 do r. 1973 pôsobil ako [[Kaplán|kaplán]] a špirituál pri veľkej škole Inštitútu dcér Márie Pomocnice Seibi Gakuen College v Akabane (Tokio), na pozvanie ako [[Docent|docent]] [[Nový zákon|novozákonnej]] [[Exegéza|exegézy]] na teologickej fakulte otcov [[Spoločnosť Ježišova|jezuitov]] na Sophia University (Jōchi Daigaku) v Tokiu, ktorá je jednou z najznámejších japonských súkromných univerzít uznaných štátom, popritom prednášal Sväté písmo na Shirayuri Women´s University.
V r. 1955-1957 študoval na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme, dosiahol licenciát z biblických vied. V októbri r. 1957 sa zúčastnil archeologickej štúdijnej výpravy v Qumráne a Jerichu. Po ukončení biblických štúdií, bol v r. 1957-1967 profesorom biblických vied v [[Tokio|Tokiu]], zároveň zastával funkciu špirituála bohoslovcov. Od r. 1965 do r. 1973 pôsobil ako [[Kaplán|kaplán]] a špirituál pri veľkej škole Inštitútu dcér Márie Pomocnice Seibi Gakuen College v Akabane (Tokio), na pozvanie ako [[Docent|docent]] [[Nový zákon|novozákonnej]] [[Exegéza|exegézy]] na teologickej fakulte otcov [[Spoločnosť Ježišova|jezuitov]] na Sophia University (Jōchi Daigaku) v Tokiu, ktorá je jednou z najznámejších japonských súkromných univerzít uznaných štátom, popritom prednášal [[Biblia|Sväté písmo]] na Shirayuri Women´s University.
Neskôr, pôsobil ako riaditeľ saleziánskej komunity pri strednom a vyššom gymnáziu Seikō Gakuin v [[Osaka (mesto)|Osake]], popritom bol správcom tamojšej farnosti, pôsobil ako profesor na Shin´ai Women´s College v Osake a Obayashi Seishin Gakuin v Takarazuke, prednášal biblické vedy na teologickej fakulte Sapientia University (Eichi Daigaku). V Japonsku, i po návrate do Európy, publikoval viaceré práce v japončine pre vedeckú komunitu, pre mladých, publikoval v japonských časopisoch, pre poslucháčov na univerzitách pripravil rôzne didaktické pomôcky k štúdiu Svätého písma. Okrem japončiny ovládal ďaľších 10 jazykov.
V r. 1976 sa Jozef Heriban vrátil do Talianska, začal publikovať v taliančine a 15. novembra 1980 obhájil vyše 450 stranovú dizertačnú prácu z biblickej teológie; knižne vyšla v r. 1983. Popritom prednášal exégézu a [[Helenistické koiné|novozákonný grécky jazyk]]. Taktiež už v tomto období pripravuje prvé práce z biblických vied pre Slovensko. Ide predovšetkým o ''Bibliografickú príručku pre štúdium Svätého písma'' vydanú v r. 1986 v [[Slovenský Ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme|SÚSCM]], v ktorej podáva detailný prehľad 406 najlepších svetových biblických diel, ďalej priekopnícke poznámky k spisom Nového zákona z r. 1988, svetovo cenené encyklopedické dielo siedmych rokov vytrvalej práce prof. Jozefa Heribana, ktorým je 1300-stranový ''Príručný lexikón biblických vied'' z r. 1992, napokon jedinečná spolupráca na prvom jednozväzkovom vydaní Svätého písma s prihliadnutím k Neovulgáte z r. 1995, ku ktorému napísal všetky biblické úvody prof. Heriban a preložil knihy [[Kniha Tobiáš|Tobiáš]] a [[Kniha Júdit|Júdit]]; všetky úvody vyšli v r. 1997 v knihe ''Úvody do Starého i Nového zákona s výberovou a
tematicky zoradenou bibliografiou''. Prof. Heriban publikoval aj semiotické články o japonskom jazyku a mnohé iné práce.
V r. 1989 bol prof. Heriban v [[Dublin|Dubline]] zvolený za člena medzinárodnej organizácie Studiorum Novi Testamenti Societas, združujúcej svetových odborníkov na [[Nový zákon]]. Jeho meno sa uvádza medzi najvýznamnejšími veličinami v oblasti biblických vied a archeológie. Prednášal biblické vedy, na viacerých univerzitách vo svete, okrem vyššie spomínaných to boli Filipíny, Nemecko. Zúčastňoval sa na viacerých svetových kongresoch biblistov (Izrael, Francúzsko, Nemecko, Španielsko, Mexiko, Škótsko, Belgicko) a organizoval a viedol niekoľko vedeckých výprav do Svätej zeme. Prof. Jozef Heriban napísal súhrnne vyše 100 diel v rôznych jazykoch (taliančina, francúzština, angličtina, nemčina, japončina).
 
== Ocenenia ==
* 30. júla 1969 - Udelenie čestného štátneho občianstva Rakúskej republiky
* 1989 - riadny člen Studiorum Novi Testamenti Societas, Dublin
* 24. mája 1995 - zaslúžilý docent Teologickej fakulty Pápežskej saleziánskej univerzity, Rím
* 2001 - Medaglia d’argento dell’Università
* 1. januára 2005 - Pribinov kríž III. triedy za významné zásluhy o kultúrno-duchovný rozvoj Slovenskej republiky
* 5. marca 2006 - čestný občan mesta Trnava
* 12. decembra 2005 - Doctor honoris causa Trnavskej univerzity v Trnave
 
== Výber z publikačnej činnosti ==
* ''Osobnosť svätého Pavla a jeho misionárska metóda.'' Fukyô, 1963. (článok v japončine)
* ''Príprava na budúcnosť: problémy mladosti.'' Tokio, 1972. (monografia v japončine)
* ''Kto je Ježiš z Nazareta?'' Seikô, 1973. (článok v japončine)
* Pavlove listy; Katolícke listy; Úvod do gréčtiny Nového zákona; Novozákonná gréčtina (skriptá pre poslucháčov Pápežskej saleziánskej univerzity v Ríme, kde začal prednášať od roku 1979)
* ''Správne „zmýšľanie“ a „kenóza“.'' Exegetická štúdia k Flp 2,1-5.6-11. Rím, 1983. (monografia v taliančine)
* ''Hymnológia v apoštolských listoch.'' 1987. (skriptá v taliančine)
* ''Apoštol Pavol v službe evanjelia.'' Bratislava, 1995. Monografia.
* ''L’evangelizzare (Evanjelizovať).'' Rím, 1996. Štúdia.
* ''Prvé jednozväzkové katolícke vydanie Biblie v slovenčine: jeho zrod, koncepcia a realizácia.'' Trnava, 1996. Štúdia.
* ''Sväté písmo vo vydaniach Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme.'' Turčiansky Svätý Martin, 1997.
 
== Zdroj ==
* [http://www.saleziani.sk/heriban-jozef.html saleziáni.sk]
* [http://www.jezuiti.sk/admin/dok/47fc2db2d3ee9.pdf jezuiti.sk]
Anonymný používateľ