Verzia z 22:10, 4. august 2006 upraviť Bronto (diskusia \| príspevky) 131 809 editací Bez shrnutí editace ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 00:58, 6. august 2006 upraviť vrátiť Ktohovie (diskusia \| príspevky) 12 editací →‎Životopis: = opravené nepresnosti Ďalšia úprava →
Riadok 4: ==Životopis== V máji 1944 vstúpil do Hlinkovej mládeže ~~(ako~~čo ~~dôvod~~bolo ~~neskôr~~podmienkou ~~uviedol~~na ~~záujem~~účasť ~~zúčastniť~~na samajstrovstvách ~~stolnotenisového~~mládeže ~~turnaja~~v ~~organizovaného~~stolnom ~~HM).~~tenise v Prievidzi, ktoré nakoniec vyhral. Od 28. februára do 10. marca 1945 sa nedobrovoľne na základe povolávacieho rozkazu zúčastnil kurzu pre diverzantov vedeného nemeckou tajnou službou v Sekuliach. Po odmietnutí ďalšej účasti a formálnom sľube informovať Hlavné veliteľstvo Hlinkovej mládeže o pohybe Sovietskej armády bol prepustený a mohol odísť domov, do vtedy už oslobodeného Zvolena. Tesne pred maturitou (22. apríla 1945) bol zatknutý sovietskou vojenskou kontrarozviedkou [[SMERŠ]] (СМЕРШ). 19. mája 1945 ho sov. vojenský súd v Novom Meste na Morave odsúdil podľa §58-6 na 15 rokov nútených prác. Z nich takmer 9 rokov strávil v niekoľkých sovietskych pracovných a nemocničných táboroch Gulagu (Gulag=Hlavná správa trestaneckých táborov). Po Stalinovej smrti bol na základe amnestie prepustený a v decembri 1953 vrátený na Slovensko. Maturoval v r. 1954, v štúdiu pokračoval na FF UK v Bratislave (odbor slovenčina-ruština). V r. 1958 bol počas Bacílkovskej previerkovej kampane kvôli svojej minulosti vylúčený zo štúdia. Listom požiadal Najvyšší súd ZSSR o rehabilitáciu a 1. októbra 1960 ho Vojenské kolégium NS ZSSR plne rehabilitovalo. Štúdiá dokončil na FF UK v Prahe. Svoje spomienky z väzenia uverejnil v knihe Paragraf: Polárny kruh. Po r. 1989 sa výrazne politicky angažoval, najskôr ako literárny vedec a publicista, po rozdelení Literárnovedného ústavu ako riaditeľ Ústavu svetovej literatúry SAV. Vo svojej publicistike podporoval politickú líniu Vladimíra Mečiara. Štylizoval sa do role človeka, ktorému rovnako ako "veľkej väčšine Slovákov" záleží na uchovaní spoločného štátu a ktorý súčasne bojuje proti kampani (z Čiech a zo zahraničia), ktorej "účelom je vyvolať na Slovensku reakcie, ktoré by istí šikovní pražskí režiséri mohli vydávať za úsilie odtrhnúť sa od Čechov" ([http://joseliani.host.sk/JOSELIANI/SlobodnikHraORepubliku.html viď.]) V júni 1992 sa Dušan Slobodník stal ministrom kultúry vo vláde [[Vladimír Mečiar\|Vladimíra Mečiara]]. Výraznou mierou sa zaslúžil o vznik samostatnej Slovenskej republiky 1.1.1993. V roku 1992 D. Slobodník žaloval spisovateľa Ľ. Feldeka za verš "esesák sa objal s eštebákom" v básni Dobrú noc, moja milá. Žiadal ospravedlnenie a úhradu nemajetkovej ujmy. Feldek bol najprv ~~súd~~na Mestskom súde ~~vyhral~~úspešný, ale v roku 1994 odvolací senát Najvyššieho súdu SR ~~pod vedením J. Štefanka~~ rozsudok prvostupňového súdu zrušil a zaviazal Ľ. Feldeka zaplatiť 250 tisíc Sk. Neskôr dovolací senát Najvyššieho súdu SR časť súdneho rozhodnutia týkajúcu sa básne a nemajetkovej ujmy zrušil, ale časť rozhodnutia o tom, že Ľ. Feldek sa má ospravedlniť, sa stala právoplatnou~~. Feldekov obhajca podal sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) do Štrasburgu a ten 12. júla 2001 vyniesol rozsudok v prospech Ľ. Feldeka~~. ==Školy==

Dušan Slobodník: Rozdiel medzi revíziami