Chlorid horečnatý: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
EmausBot (diskusia | príspevky)
d r2.7.2+) (robot Pridal: fa:کلرید منیزیم
BalkoMilan (diskusia | príspevky)
Preklad z cs:Chlorid hořečnatý
Riadok 1:
{{Infobox Chemická zlúčenina
'''Chlorid horečnatý''' MgCl<sub>2</sub> je chemická zlúčenina [[chlór]]u a [[horčík]]a. V prírode sa vyskytuje ako súčasť podvojnej soli [[carnallit]]u (hexahydrát chloridu horečnato-draselného - KMgCl<sub>3</sub>·6H<sub>2</sub>O), prípadne vzácnejšieho [[bischofit]]u (hexahydrát chloridu horečnatého - MgCl<sub>2</sub>·6H<sub>2</sub>O).
| Názov = Chlorid horečnatý
| Obrázok = Magnesium chloride.jpg
| Obrázok2 =
| Vzorec = MgCl<sub>2</sub><br />MgCl<sub>2</sub>•6&nbsp;H<sub>2</sub>O
| Synonymá =
| Vzhľad = biele kryštáliky alebo prášok
| Molekulová hmotnosť = 95,2&nbsp;u (''bezvodý'')<br />203,3&nbsp;u (''hexahydrát'')
| Molárna hmotnosť = 95,211&nbsp;g/mol (''bezvodý'')<br />203,303&nbsp;g/mol (''hexahydrát'')
| Teplota topenia = 708&nbsp;°C (''bezvodý'')<br />117,2&nbsp;°C (''hexahydrát'')
| Teplota varu = 1 412&nbsp;°C
| Teplota rozkladu =
| Trojný bod =
| Kritický bod =
| Hustota = 2,325&nbsp;g/cm³<br />(''25&nbsp;°C'')<br />2,316&nbsp;g/cm³ (''30&nbsp;°C'')<br />1,569&nbsp;g/cm³ (''17&nbsp;°C, hexahydrát'')<br />1,276&nbsp;g/cm³ (''20&nbsp;°C, 30% roztok'')
| Rozpustnosť = ''vo vode:''<br />52,9&nbsp;g/100&nbsp;ml (''0&nbsp;°C'')<br />53,8&nbsp;g/100&nbsp;ml (''10&nbsp;°C'')<br />54,8&nbsp;g/100&nbsp;ml (''20&nbsp;°C'')<br />55,5&nbsp;g/100&nbsp;ml (''25&nbsp;°C'')<br />56&nbsp;g/100&nbsp;ml (''30&nbsp;°C'')<br />58&nbsp;g/100&nbsp;ml (''40&nbsp;°C'')<br />61,3&nbsp;g/100&nbsp;ml (''60&nbsp;°C'')<br />65,8&nbsp;g/100&nbsp;ml (''80&nbsp;°C'') 73&nbsp;g/100 ml (''100&nbsp;°C'')<br />'''hexahydrát'''<br />282,43&nbsp;g/100&nbsp;ml (''0&nbsp;°C'')<br />304,35&nbsp;g/100&nbsp;ml (''20&nbsp;°C'')<br />403,72&nbsp;g/100&nbsp;ml (''60&nbsp;°C'')<br />578,29&nbsp;g/100&nbsp;ml (''80&nbsp;°C'')<br />895,56&nbsp;g/100 ml (''100&nbsp;°C'')<br />''v polárnych rozpúšťadlách:''<br />Metanol<br />15,5&nbsp;g/100&nbsp;ml (''0&nbsp;°C'')<br />16&nbsp;g/100&nbsp;ml (''20&nbsp;°C'')<br />17,8&nbsp;g/100&nbsp;ml (''40&nbsp;°C'')<br />20,4&nbsp;g/100 ml (''60&nbsp;°C'')<br />16&nbsp;g/100&nbsp;ml (''20&nbsp;°C, hexahydrát'')<br />Etanol<br />3,6&nbsp;g/100&nbsp;ml (''0&nbsp;°C'')<br />5,6&nbsp;g/100&nbsp;ml (''20&nbsp;°C'')<br />10&nbsp;g/100&nbsp;ml (''40&nbsp;°C'')<br />15,9&nbsp;g/100&nbsp;ml (''60&nbsp;°C'')<br />5,6&nbsp;g/100&nbsp;ml (''20&nbsp;°C, hexahydrát'')<br />Pyridín<br />1,28&nbsp;g/100&nbsp;ml (''0&nbsp;°C'')<br />1,06&nbsp;g/100&nbsp;ml (''20&nbsp;°C'')
| Skupenské teplo topenia =
| Entropia topenia = 417 J/g
| Skupenské teplo vyparovania =
| Štandardná zlučovacia entalpia = -641,8&nbsp;kJ/mol<br />-2&nbsp;499,6&nbsp;kJ/mol (''hexahydrát'')
| Štandardná entropia = 89,9&nbsp;J&nbsp;K<sup>-1</sup>mol<sup>-1</sup><br />366&nbsp;J&nbsp;K<sup>-1</sup>&nbsp;mol<sup>-1</sup> (''hexahydrát'')
| Štandardná Gibbsová energia = -592,5&nbsp;kJ/mol<br />-2&nbsp;115,6&nbsp;kJ/mol (''hexahydrát'')
| Merná tepelná kapacita = 0,747&nbsp;J&nbsp;K<sup>-1</sup>&nbsp;g<sup>-1</sup><br />1,549&nbsp;J&nbsp;K<sup>-1</sup>&nbsp;g<sup>-1</sup> (''hexahydrát'')
| Teplota vzplanutia =
| Teplota samovznietenia =
| Medze výbušnosti =
| NFPA 704 =
| CAS = 7786-30-3<br />7791-18-6 (hexahydrát)
| UN =
| EC číslo (EINECS/ELINCS/NLP) = 232-094-6
| ulr =
| MSDS =
}}
 
{{výstraha|riziko=Xi}}
Priemyselne sa pripravuje reakciou [[Hydroxid horečnatý|hydroxidu horečnatého]], resp. [[Uhličitan horečnatý|uhličitanu horečnatého]] s [[Kyselina chlorovodíková|kyselinou chlorovodíkovou]]:
: Mg(OH)<sub>2</sub>&nbsp;+&nbsp;2&nbsp;HCl → 2&nbsp;H<sub>2</sub>O&nbsp;+&nbsp;MgCl<sub>2</sub>
: MgCO<sub>3</sub>&nbsp;+&nbsp;2&nbsp;HCl → H<sub>2</sub>O&nbsp;+&nbsp;CO<sub>2</sub>&nbsp;+&nbsp;MgCl<sub>2</sub>
 
'''Chlorid horečnatý''' MgCl<sub>2</sub> je biela, [[Hygroskopia|hygroskopická]] látka, ktorá tvorí niekoľko [[hydrát]]ov s všeobecným vzorcom MgCl<sub>2</sub>•x(H<sub>2</sub>O). Táto zlúčenina je typický [[iónová zlúčenina|iónový]] [[halogenid]], ktorý sa veľmi dobre rozpúšťa vo vode. Chlorid horečnatý sa získava z morskej vody. Bezvodý chlorid horečnatý sa používa na výrobu kovového [[horčík]]a.
Laboratórne sa pripravuje reakciou [[Horčík|horčíka]] s [[Kyselina chlorovodíková|kyselinou chlorovodíkovou]]: Mg + 2HCl → H<sub>2</sub> + MgCl<sub>2</sub>. Pripraviť sa dá aj priamou reakciou [[Horčík|horčíka]] s [[Chlór|chlórom]]: Mg + Cl<sub>2</sub> → MgCl<sub>2</sub>.
 
== Použitie ==
Chlorid horečnatý sa v [[Medicína|medicíne]] používa ako [[laxatívum]].
* Vodný roztok sa používa na plnenie nemrznúcich zmesí. Napríklad sa používa na plnenie pneumatík, ako záťaže traktorov.
* [[Elektrolýza|Elektrolýzou]] taveniny chloridu horečnatého sa vyrába kovový horčík.
 
V niektorých krajinách (napríklad v [[Česká republika|Českej republike]] a [[Slovinsko|Slovinsku]]) sa v nepatrnom rozsahu používa ako posypová soľ (resp. prímes) na [[zimný posyp]]. Je však vhodný iba pre likvidačný posyp, nie pre preventívne posyp.<ref>Karel Melcher: [http://ekolist.cz/zprava.shtml?x=49570 Posypové materiály pre zimnú údržbu komunikácií v ČR a v krajinách EÚ], Ekolist.cz, 3. 12. 2001</ref>
{{Chemický výhonok}}
 
== Výroba ==
[[Kategória:Chloridy|Horečnatý]]
Chlorid horečnatý je možné vyrobiť napríklad [[Neutralizácia (chémia)|neutralizáciou]] [[hydroxid horečnatý|hydroxidu horečnatého]] [[Kyselina chlorovodíková|kyselinou chlorovodíkovou]]:
:Mg(OH)<sub>2</sub> + 2&nbsp;HCl → MgCl<sub>2</sub> + 2&nbsp;H<sub>2</sub>O
 
ďalšou možnosťou prípravy je spaľovanie kovového horčíka v elementárnym chlóru:
:Mg + Cl<sub>2</sub> → MgCl<sub>2</sub>
 
== Podobné látky ==
* [[Bromid horečnatý]]
* [[Fluorid horečnatý]]
* [[Jodid horečnatý]]
* [[Chlorid bárnatý]]
* [[Chlorid berylnatý]]
* [[Chlorid rádnatý]]
* [[Chlorid strontnatý]]
* [[Chlorid vápenatý]]
 
== Zdroj ==
{{preklad|cs|Chlorid hořečnatý|8395455}}
 
== Referencie ==
<references />
 
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Magnesium chloride}}
 
== Literatúra ==
* Dr. Heinrich Remy, ''Anorganická chémia'' 1. diel, 1. vydania 1961
* NN Greenwood - A. Earnshaw, ''Chémia prvkov'' 1. diel, 1. vydania 1993 ISBN 80-85427-38-9
* {{Citácia knihy
| priezvisko = Vohlídal
| meno = Jiří
| odkaz na autora =
| priezvisko2 = Štulík
| meno2 = Karel
| autor2 =
| odkaz na autora2 =
| priezvisko3 = Julák
| meno3 = Alois
| autor3 =
| odkaz na autora3 =
| titul = Chemické a analytické tabuľky
| vydavateľ = Grada Publishing
| miesto = Praha
| rok = 1999
| vydanie = 1
| isbn = 80-7169-855-5
| kapitola =
| strany =
| jazyk =
}}
 
{{Chloridy II.}}
 
{{portál|Chémia}}
[[Kategória:Zlúčeniny horčíka]]
[[Kategória:Chloridy|Horečnatý]]
 
[[bg:Магнезиев дихлорид]]