Európa (mesiac): Rozdiel medzi revíziami

* '''Tlak''': 1 [[Pascal|Pa]]

}}

'''Európa''' alebo '''Europa''' (prevzaté [[IPA|/jʊˈroʊpə/]] yew-ROE-pə; grécky Ευρώπη) je [[prirodzený satelit]] [[Jupiter]]a, jeden z [[Galileove mesiace|Galileiho mesiacov]]. Je to najmenší zo štyroch veľkých mesiacov Jupitera, a zároveň je najzáhadnejší. Pomenovaný bol po jednej z mileniek najvyššieho gréckeho boha [[Zeus|Dia]] (Jupitera), [[Európa (mytológia)|Európe]], ktorú Zeus v podobe bieleho býka uniesol na [[Kréta|Krétu]]. Mesiac po prvýkrát pozoroval pravdepodobne [[Galileo Galilei]] [[7. január]]a [[1610]].

 

 

== Vnútorná stavba ==

Zvlášnosťou mesiaca je jeho mimoriadne hladký povrch. Zábery zo sond [[Voyager 1]] a [[Voyager 2|2]] ukázali, že Európa je celá pokrytá [[ľad]]om. Podrobne ju skúmala a zmapovala [[Galileo (kozmická sonda)|sonda Galileo]] v roku [[1996]]. Vďaka ľadovému povrchu má vysoké [[albedo]], čiže odráža relatívne veľké množstvo [[svetlo|svetla]] (64%) - päťkrát viac ako Mesiac. Odhady hrúbky povrchového ľadu sú rôzne, hrúbka tejto ľadovej kôry je možno až desiatky kilometrov. Predpokladá sa, že pod ňou môže ležať [[oceán]] kvapalnej [[voda|vody]] s hrúbkou 80 až 170 km. V tom prípade by Európa obsahovala viac vody, ako všetky pozemské oceány. Existencia kvapalnej vody je možná vďaka [[slapová sila|slapovým silám]] Jupitera, ktoré deformujú povrch a tým vytvárajú [[teplo]] potrebné pre udržanie kvapalnej vody. Pod ňou je pravdepodobne kamenný plášť tvorený [[silikátová hornina|silikátovými horninami]] a obaľujúci [[kov]]ové jadro. Európa má aj tenkú [[Atmosféra (kozmického telesa)|atmosféru]], ktorá obsahuje vodu. Atmosférický [[tlak]] je zanedbateľne malý, dosahuje hodnotu asi 1 [[pascal (jednotka)|mikropascal]].

 

== Povrch ==

Povrch Európy je v porovnaní s ostatnými mesiacmi mimoriadne hladký a navyše neobsahuje nijaké veľké [[impaktný kráter|krátery]]. Brázdia ho tisíce kilometrov dlhé a stovky kilometrov široké trhliny, ktoré vytvárajú jej charakteristický vzhľad. Povrch mesiaca sa zdá byť [[geológia|geologicky]] mladý, trhliny vznikli pravdepodobne popraskaním ľadovej kôry v dôsledku slapových síl Jupitera. Ďalšie povrchové útvary sú hladké ľadové planiny a okrúhle či podlhovasté škvrny - ''lentikuly''. Vznikajú vtedy, keď sa odspodu pretláčajú veľké masy teplejšieho kašovitého ľadu, ktoré rýchlo roztopia povrchový ľad. Čiary križujúce povrch Európy sú trhliny v ľade, ktoré vznikli pravdepodobne pri vzájomnom pohybe ľadových krýh. Spočiatku menšie praskliny sa postupne rozpínali. Predpokladá sa, že mesiac je geologicky aktívny a že rozlámané ľadové dosky sa postupne presúvajú po povrchu.