Tritón (mesiac): Rozdiel medzi revíziami

! align="left" | [[Vychýlenie osi]]<br />k orbite mesiaca

! align="left" | Povrchová [[teplota]]<br /> - minimálna<br /> - priemerná<br /> - maximálna

| <br />

| align="right" |(-238,65 &nbsp;°C)

Triton má asi o 40% väčšiu hmotnosť ako [[Pluto]], najväčší objekt [[Kuiperov pás|Kuiperovho pásu]]. Aj jeho vlastnosti sú prekvapivo podobné vlastnostiam Pluta – predpokladá sa, že zhruba 25&nbsp; % tvorí [[ľad]] a zvyšok [[hornina]] s výrazným podielom [[kov]]ov. Jeho [[jadro planéty|jadro]] tvorí až 2/3 jeho celkovej hmotnosti, čo je najviac zo všetkých [[mesiac (družica)|satelitov]] s výnimkou [[Io (mesiac)|Io]] a [[Europa (mesiac)|Europy]]. Na povrchu sa nachádza množstvo zamrznutého [[dusík]]a a asi aj vodného [[ľad]]u; je pravdepodobné, že veľa kilometrov hrubý plášť mesiaca je tvorený práve z ľadu. Existencia [[oceán]]u ukrytého pod ním je diskutabilná, ale ak by dochádzalo napr. k [[Slapová sila|slapovému zahrievaniu]], nemožno ju vylúčiť. Oceán by potom mohol byť hostiteľom teoretických primitívnych foriem [[mimozemský život|života]].

}}</ref> Dve alebo viaceré telesá obiehajúce spoločné [[ťažisko (fyzika)|ťažisko]] nie sú v slnečnej sústave veľkou vzácnosťou. V [[Kuiperov pás|Kuiperovom páse]] je v dvoj- alebo viacnásobných systémoch gravitačne viazaných minimálne 11&nbsp; % objektov.<ref name="Vznik" >{{Citácia elektronického dokumentu

Triton je od Slnka najvzdialenejší mesiac s atmosférou. Tá je riedka a zložená hlavne z [[dusík]]a a [[metán]]u. Pretože je povrchová [[teplota]] (-235&nbsp;°C) Slnkom ožarovanej pologule nižšia ako teplota topenia týchto dvoch plynov (dusík -210&nbsp;°C a metán -182&nbsp;°C pri pozemskom tlaku), vyparovanie a prísun dvoch najzákladnejších zložiek atmosféry z povrchu je nepatrný. [[Atmosférický tlak]] preto dosahuje len stotisícinu (podľa iného zdroja sedemdesiattisícinu<ref name="astro.cz" >http://planety.astro.cz/neptun/11/</ref>) pozemského tlaku. Voľný dusík vzniká z [[amoniak]]u, ktorý na povrch mesiaca preniká zvnútra a tam sa rozkladá tak rýchlo, že v atmosfére tvorí amoniak už len nepatrnú časť. Dusík po uvoľnení v chladnejších vrstvách atmosféry opäť zamŕza a padá na povrch mesiaca v podobe snehu. Pozorovania z [[Hubbleov vesmírny ďalekohľad|Hubbleovho ďalekohľadu]] (HST) v 90-tych rokoch ukazujú, že Triton sa postupne otepľuje. To vedie k [[sublimácia|sublimácii]] zmrznutého dusíka a postupnému zahusťovaniu atmosféry. Z meraní HST vyplynulo, že atmosférický tlak sa od preletu sondy Voyager 2 v roku 1989 minimálne zdvojnásobil,<ref name="Kozmos1998">{{cite journal

Povrchová teplota mesiaca je len 38 [[Kelvin|K]] (-235&nbsp;°C). Za takýchto nízkych teplôt je vodný ľad neobyčajne pevný, porovnateľný s [[oceľ]]ou. Celkové albedo je 0,7, z čoho vyplýva, že jeho povrch odráža dvakrát viac slnečného svetla ako povrch [[Zem]]e. To sa odráža aj na zdanlivej magnitúde mesiaca, ktorá je 13,6. Napriek omnoho väčšej vzdialenosti od Slnka je Triton jasnejší než ktorýkoľvek [[mesiace Uránu|mesiac Uránu]].