Junkers Ju 52: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Jagermeister (diskusia | príspevky)
doplnenie
Jagermeister (diskusia | príspevky)
doplnenie, obrázok
Riadok 28:
=== Španielska občianska vojna ===
{{Hlavný článok|Španielska občianska vojna}}
[[Súbor:Lufthansa D-APOR Junkers Ju 52 in Oslo.jpeg|thumb|250px|'''Junkers Ju 52/3m''' s plavákmi, 1936.]]
Keď 18. júla 1936 vypukla Španielska občianska vojna, [[Nacistické Nemecko|Nemecko]] začalo neskrývane podporovať tamojších [[Fašisti|fašistov]] a na ich podporu vyslali 20 lietadiel Ju 52 a 6 stíhačiek [[Heinkel He 51|He-51]]. Skupina Ju 52 bola vedená hauptmannom ''von Morcau'', ktorý velil 42 pilotom. Ich najdôležitejšou úlohou bolo prepravenie 8 899 vojakov, 44 ks poľných diel, 90 ks ťažkých guľometov a 137 ton munície z [[Maroko|Maroka]] do [[Španielsko|Španielska]] v septembri 1936. V novembri 1936 bola sformované Légia Kondor, ktorá pozostávala z troch letiek vybavených lietadlami Ju 52/3m g3es. Légia Kondor pozostávala z dobrovoľníkov spomedzi personálu Luftwaffe, ktorí nosili uniformy španielskeho nacionalistického letectva. V rámci légie bol veľmi rýchlo nahradený bombardérmi Do-17E-1 a He-111B-1 a prebytočné Ju 52 boli darované nacionalistickému letectvu, kde získal prezývku "Pava" - "Moriak". Počas tejto vojny bol Ju 52/3m nasadený aj ako bombardér, avšak už v polovici roka 1937 bolo jasné, že na túto úlohu sa nehodí. Koncom 30. rokov 20. storočia boli totiž dostupné len horizontálne bombovnice, preto nemohli byť nainštalované na Ju 52/3m. Priamo v strede lietadla, pod batožinovým priestorom sa totiž nachádzala stredná časť krídla spolu s jeho uchytením a malý priestor medzi týmto uchytením neumožňoval dokonca ani inštaláciu malých 50 kg bômb. Naviac disponoval Ju 52 nízkou rýchlosťou a malou obratnosťou, čo z neho robilo ľahkú korisť pre nepriateľské stíhačky a protilietadlové delostrelectvo. Napriek tomu však vo [[Francisco Franco|frankistickom]] letectve slúžilo viacero Ju 52/3m g4e v jednotke ''Grupo de Bombardo Nocturno 2-G-22'' až do 26. marca 1939, kedy podnikol svoju poslednú bombardovaciu misiu pri nálete na mesto Belmez.
=== Druhá svetová vojna ===
{{Hlavný článok|Druhá svetová vojna}}
[[Súbor:Ju 52 3m 01.jpg|thumb|250px|left|'''Junkers Ju 52''' na letisku Samedan, 2007.]]
Na strane [[Tretia ríša|Nemecka]] sa zúčastnil všetkých dôležitých bojových operáciách 2. svetovej vojny. Na začiatku 2 . svetovej vojny mala Luftwaffe k dispozícii takmer 1 000 ks týchto lietadiel. Počas [[Fall Weiss|útoku na Poľsko]] bol nasadený v počte takmer 550 ks. Okupácia Poľska napredovala rýchlejšie než bolo plánované a tak plánované parašutistické výsadky za pomoci Ju 52 neboli uskutočnené. Veľká časť aktivít prebiehala v južnom sektore, kde Ju 52 zásobovali tankové a motorizované jednotky. Straty Ju 52 v tejto kampani boli ľahké.
Počas 6. a 7. apríla 1940 sa na letiskách v [[Šlezvicko-Holštajnsko|Šlezvicku-Holštajnsku]] zhromaždili lietadlá Ju 52/3m v príprave na inváziu do [[Dánsko|Dánska]] a [[Nórsko|Nórska]], ktorá mala označenie operácia [[Operácia Wesserübung|Wesserübung]]. Krátko po 7:00 ráno, dňa 9. apríla 1940 vzlietol tucet Ju 52/3m s parašutistami na palube, ktorí mali obsadiť letisko [[Aalborg]] v severnom [[Jutský polostrov|Jutsku]]. Letisko bolo potrebné ako odrazový mostík pre inváziu do Nórska. Aj napriek tomu, že okupácia Dánska prebehla podľa očakávaní, invázia do Nórska sa ukázala byť komplikovanejšia než sa predpokladalo. Počas prvej polovice dňa bolo vysadených približne 900 vojakov, ktorí obsadili letisko Fornebu, ležiace neďaleko od [[Oslo|Osla]], pričom obsadili letisko aj mesto. Avšak okupačné jednotky sa stretli s tvrdým odporom vo fjorde Oslo, čo dalo nórskej kráľovskej rodine a vláde čas na útek do Anglicka. Okupácia Dánska a južnej časti Nórska bola ukončená koncom apríla. [[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-003-3446-16, Russland, Festung Demjansk, Ju 52.jpg|thumb|225px|'''Junkers Ju 52''' zásobuje obkľúčené jednotky pri Demjansku. Viditeľná je biela umývateľná zimná kamufláž,1942.]]Splniť úlohy, ktoré jednotky vybavené Ju 52/3m dostali, trvalo len 10 dní a až na jednu skupinu sa všetky tieto jednotky vrátili späť domov, kde sa pripravovali na ďalšiu kampaň. Počas týchto operácií stratila [[Luftwaffe]] približne 150 ks Ju 52/3m, čo sa však malo ukázať ako relatívne znesiteľné straty, v porovnaní s nasledujúcimi operáciami.
Neskôr Ju 52 zastával dôležitú úlohu pri doprave zásob pri [[Barbarossa|ruskom ťažení]], výsadkoch parašutistov a v transportných operáciách v Severnej Afrike alebo odmínovavaní na mori. [[Operácia Weserübung|Útoku na Nórsko]] sa zúčastnilo takmer 600 týchto strojov. Pri jeho použití pri výsadkoch parašutistov nad [[Kréta|Krétou]] bolo stratených 174 strojov. Bez stíhacieho sprievodu bol však veľmi zraniteľný, kvôli svojej nízkej rýchlosti – len 265 km/h. To sa ukázalo aj pri zásobovaní [[Stalingrad|Stalingradu]], keď bolo zostrelených vyše 500 transportných lietadiel, pričom drvivú väčšinu z tohto počtu tvorili Ju 52. S postupom času bola zastaralosť jeho koncepcie čoraz zjavnejšia, avšak Luftwaffe ho nemala čím nahradiť a tak slúžil až do konca vojny. Vo Francúzsku sa vyrábal pod označením ''A.A.C. 1 Toucan'' až do roku 1947, pričom bolo vyrobených 415 ks. Španielska firma ''CASA'' ho vyrábala pod označením ''CASA 352'' až do roku 1952.
Invázia do [[Nizozemsko|nizozemských krajín]] a [[Francúzsko|Francúzska]] mala názov [[Fall Gelb|plán "Gelb"]] - "Žltý" a začala sa 10. mája 1940. Počas prvej etapy tejto operácie bolo nasadených 212 ks Ju 52/3m pod velením generálporučíka [[Kurt Student|Studenta]]. Značné straty Ju 52 spôsobili nepriateľské stíhačky a protilietadlové delostrelectvo. Mnoho Ju 52 bolo zničených na letisku Waalhaven, ktoré holandské jednotky ostreľovali v snahe zastaviť prílev nemeckých posíl do oblasti.
Jednou z najväčších nemeckých výsadkových operácií bolo obsadenie ostrova [[Kréta]], ktoré nieslo označenie "[[Invázia na Krétu|operácia Merkúr]]". Spolu bolo nasadených 493 ks Ju 52/3m a 80 klzákov [[DFS 230]], pričom mali útočiť v troch vlnách, avšak problémy s letiskami na gréckej pevnine túto operáciu skomplikovali. Niekoľko málo dostupných letísk so spevnenou vzletovou a pristávacou dráhou bolo obsadených bombardovacími jednotkami VIII. Fliegerkorps a zvyšok predstavovali malé a piesočnaté letiská.[[Súbor:Ju 52 wrecks4 El Aouiana May1943.jpg|thumb|200px|left|Zničený '''Junkers Ju 52''' na letisku v Tunisku ,1943.]] Vzlet z týchto letísk spôsobil vírenie piesku, ktorý sa dvihol až do výšky 900 m a vážne obmedzil viditeľnosť a sťažil tak štart ďalším strojom, čo malo za následok, že sformovanie jednej skupiny nad letiskom trvalo nezriedka aj hodinu. Následne leteli Ju 52 nízko nad zemou, čím sa vystavovali nepriateľskej paľbe. Tenký plech neposkytoval vojakom vo vnútri Ju 52 žiadnu ochranu a mal za následok zostrelenie 151 ks Ju 52/3m a mnoho ďalších bolo neopraviteľne poškodených.
Neskôr Ju 52 zastával dôležitú úlohu pri doprave zásob pri [[Barbarossa|ruskom ťažení]], výsadkoch parašutistov a v transportných operáciách v Severnej Afrike alebo odmínovavaní na mori. Pri zásobovaní obkľúčenej armády vznikla potreba na transport ranených, čo bola ďalšia úloha, na ktorú bol Ju 52/3m využívaný. Najväčšia z týchto operácií sa odohrala vo februári 1942, kedy bolo 6 nemeckých divízií obkľúčených pri [[Demjansk|Demjansku]] a od novembra 1942 do februára 1943, kedy Ju 52 zásobovali obkľúčenú nemeckú 6. armádu pri [[Stalingrad|Stalingrade]]. Počas týchto operácií stratila Luftwaffe nenahraditeľný počet skúsených pilotov a personálu. Od tohto času už letecké školy nedodali potrebný počet absolventov a továrne neboli schopné vyrobiť náhradu za stratené stroje. Celkovo bolo pri zásobovaní Stalingradu zostrelených vyše 500 transportných lietadiel, pričom drvivú väčšinu z tohto počtu tvorili Ju 52.
V bojoch v severnej Afrike pomáhal Ju 52/3m pri odsune nemeckého [[Afrikakorps|Afrikakorpsu]], pričom v apríli 1943 v priebehu troch týždňov bolo zničených vyše 400 týchto lietadiel. Najničivejšou operáciou v tomto ťažení bol pre Ju 52 pokus o odsun nemeckých jednotiek z [[Tunisko|Tuniska]].
S postupom času bola zastaralosť jeho koncepcie čoraz zjavnejšia, avšak Luftwaffe ho nemala čím nahradiť a tak slúžil až do konca vojny. Vo Francúzsku sa vyrábal pod označením ''A.A.C. 1 Toucan'' až do roku 1947, pričom bolo vyrobených 415 ks. Španielska firma ''CASA'' ho vyrábala pod označením ''CASA 352'' až do roku 1952.
=== Povojnové použitie ===
[[Súbor:Junkers Ju 52 at the USAF Museum 2007.jpg|thumb|250px|Zrekonštruovaný '''Junkers Ju 52/3m''' v americkom múzeu, 2007.]]
V Nórsku bolo po vojne skonštruovaných niekoľko Ju 52/3m, s použitím náhradných častí zanechaných Nemcami v továrni Horten Flyfabrik. Francúzska továreň Amiot v meste Colombes vyprodukovala 415 ks Ju 52, ktorý získal názov AAC.1 Toucan a slúžil v Indo-Čínskom konflikte a v severnej Afrike. Po ich vyradení v roku 1960 ich niekoľko zakúpilo Portugalsko a používalo ich až do roku 1971. Po druhej svetovej vojne lietali Ju 52/3m až do polovice 50. rokov 20. storočia na vnútroštátnych linkách aj v službách spoločnosti [[ČSA]]. Celkovo sa do výzbroje dostalo 13 ks zrekonštruovaných lietadiel Ju-52, ktoré tu po sebe zanechala Luftwaffe. Tieto boli zaradené aj do 1. leteckého dopravného pluku, kde slúžili pod označením ''D 52''.