Sancho III. (Navarra): Rozdiel medzi revíziami

'''Sancho Garcés III.''' (ok. 990/92 – 18. október 1035) nazývaný tiež „el Mayor“ alebo „el Grande“ (Veľký), bol kráľom Pamplóny od roku 1004 až do svojej smrti. Vďaka manželstvu s Muniu Mayor Kastílskou vládol tiež v Kastílsku, Álave a Monzóne (1028-1035), ku ktorému pridal grófstvo Cea (1030-1035) a tiež územie Sobrarbe a Ribagorza od roku 1015 a 1018. Jeho zásahy do srdca kráľovstva León v rokoch 1034 až 1035 sú predmetom protichodných výkladov, od bleskovej vojny až po viac-menej dobrovoľnú spoluprácu s Bermudom III. (keďže dokumenty nehovoria o bojoch medzi leončanmi a navarrčanmi).

 

V jednom spise označovaný abadom Olivom ako ''Rex Ibericus'' a v ďalšom spise francúzskeho mnícha Rodolfa Glabera Sancio r''ege Navarriae Hispaniarum''. Germán de Iruña vo svojom diele z roku 1935 zastáva názor, že v roku 1034 po tom ako bolo dobyté kráľovstvo León, sa nechal vyhlásiť za Imperator totius Hispaniae, na základe mince s nápisom „Imperator“. Táto minca bola razená v Nájera a pripisoval ju tomuto vládcovi. Avšak v dnešní historici si myslia že táto minca bola vyrazená neskôr, až po Sanchovej smrti a tak pre vyhlásenia že sa nazýval Imperátorom neexistujú žiadne dôkazy.

 

 

Jeho rodičmi boli García Sánchez II „el Temblón“ (osika, alebo trasúci sa) a jeho kráľovná Jimena Fernández, dcéra Fernanda Bermúdeza, grófa de Cea a grófky Elvíry Díaz zo Saldaña. Na trón nastúpil niekedy v rokoch 1000 až 1004. Zdedil kráľovstvo Pamplony spolu s grófstvom Aragónskym, avšak zo začiatku vládli za neho regenti zložený z rady biskupov jeho matky a starej matky Urracy Fernández.

Jeho vláda bola poznačená krízou Córdobského kalifátu. Táto kríza sa začala smrťou Almanzora a skončila sa vznikom kráľovstva de Taifas. Sancho sa snažil zjednotiť kresťanské štáty buď pod svojou vládou alebo vazalskými spojeniami.

 

 

Vďaka manželstvu s Muniou Kastílskou sa začali dobré vzťahy s Kastílskom. Munia tiež známa ako Mayor bola dcérou kastílskeho grófa Sancha Garciu. Z tohto manželstva sa narodili Fernando (kastílsky gróf), Gonzalo (pán Sobrarbe a Ribagorzy) a dcéry Mayor a Jimena, kráľovná Leónu po tom čo sa vydala za Bermuda III.

21. decembra 1034 Sancho znovuzriadil diecézu v Palencii pod vedením biskupa Ponceho.

 

 

Sancho využil vnútorne problémy Sobrarbe-Ribagorza a snažil sa presadiť svojej záujmy na základe svojho pôvodu od Dadildisa de Pallars a tiež pôvodu svojej manželky, ktorá bola vnučkou Avy de Ribagorza.

Územie Sobrarbe ohrozované Córdobským kalifátom bolo pripojene k Pamplónskemu kráľovstvu okolo roku 1015. Po smrti Guillerma Isárnez de Ribagorza, na konci 1017 alebo začiatkom 1018, si Sancho pripojil k svojim územiam aj Ribagorzu a to na základe toho, že jeho manželka bola jeho právoplatnou dedičkou po svojej starej matke Ave de Ribagorza. Zvyšok ribagorzského územia, ktoré patrilo Mayorovi de Ribagorza na základe rozdelenia v roku 1010 si pamplónsky kráľ pripojil v roku 1025.

 

 

Počas jeho vlády kresťanské kráľovstvo Nájera-Pamplona dosiahlo najväčšiu rozlohu. Obsahovalo skoro tretinu peninsúlskeho severu, od Astorgy až po Ribagorzu. Po smrti Sancha Guillerma, Gaskónského grófa 4. októbra 1032 sa snažil posunúť svoje hranice aj na Gaskonsko v časti medzi Pyrenejami a Garonou. Avšak to sa mu nepodarilo, pretože to dostal vojvoda Eudes.

 

 

Miesto posledného odpočinku tohto kráľa je predmetom kontroverzie o ktoré sa bijú kláštor San Salvador de Oña a Panteón de los Reyes v San Isidore (León). V každom z týchto miest existuje hrobka, ktorá popisuje že v nej leží tento panovník. Avšak väčšina historikov sa prikláňa k názoru, že Sancho je pochovaný v kláštore Oña.

[[File:Don-sancho-el-mayor.-rizzi..jpg|thumb|Obraz zo XVII. storočia Juan Ricci]]

 

 

Sancho sa oženil s Muniou Mayor z Kastílska okolo roku 1011 a mali spolu päť deti:

 

* Ramiro I. Aragónsky (ok 1006/7 – 8. mája 1063) vládca Aragónska, ženatý s Gilbergou (Hermesindou) Roger de Bigorra (1049) a neskôr s Inés z Akvitánie.