Žofia Magdaléna Brandenburská: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d r2.7.1) (robot Pridal: cs:Žofie Magdalena Braniborská |
d →Život: clean up |
||
Riadok 16:
Magdaléna Žofia bola deviatym zo štrnástich detí (z ktorých však len polovica sa dožila dospelosti) [[markgróf]]a von Brandenburk-Kulmbach-Wewerlingen Kristiána Henricha (1661{{--}}1708) a jeho manželky Žofie Kristiany z Wolfsteinu (1667{{--}}1737).
[[7. augusta]] roku [[1721]] sa na zámku [[Pretzsch]] v [[Sasko|Sasku]] vydala za dánskeho korunného princa Kristiána, budúceho dánskeho kráľa Kristiána VI.
Kráľovná v istých smeroch predbehla svoju dobu: napr. v roku [[1750]] oslobodila nevoľníkov na svojom majetku v [[Hørsholm]]e od povinnosti obrábať panskú pôdu.
Súčasníci ju charakterizovali ako osobu vážnu, vo veciach náboženských neústupnou, neurotickou. Okrem oddávaniu sa pietizmu a náboženstvu stála za nepriateľskými vzťahmi, ktoré povstali medzi jej manželom a dvorom, a predovšetkým za tvrdým chovaním svojho muža k jeho macoche a bývalej kráľovnej [[Anna Žofia Reventlow|Anne Žofii Reventlow]] a naliehala na neho, aby ju odsunul od dvora. Jej nenávisť siahala tak ďaleko, že si dokonca na svoju korunováciu v kaplnke na zámku [[Frederiksborg]] v roku [[1731]] objednala novú [[koruna (ozdoba)|korunu]], aby nemusela použiť korunu, ktorú nosila jej predchodkyňa, nenávidená macocha jej manžela. Založila tak kolekciu [[korunovačné klenoty|korunovačných klenotov]], poskytnúc radu svojich šperkov k tomuto účelu. Kráľovnina mimoriadna záľuba v prepychu viedla Kristiána VI. k prestavbe zámku [[Christianborg]], Friedrichsruh, Hörningsholm a Sophienberg. Posledný uvedený zámok pri Rungstede bol pomenovaný po
Na verejné záležitosti mala Žofia Magdaléna značný vplyv, ktorý si udržala aj za vlády svojho syna Frederika V. Tak napr. bola za zosadením dvorného maršala Adama Gottloba von Moltke.
|