Verzia z 22:28, 12. jún 2012 upraviť Minsbot (diskusia \| príspevky) Boti 891 editací d r2.7.2) (robot Zmenil: lmo:Lèngua danéza ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 10:55, 29. jún 2012 upraviť vrátiť Vegbot (diskusia \| príspevky) Boti 76 502 editací d clean up Ďalšia úprava →
Riadok 4: == Historický vývin == Z historického hľadiska patrí dánčina k východnej vetve [[severogermánske jazyky\|severogermánskych jazykov]]. Odlišuje sa od západoškandinávskych jazykov tzv. východoškandinávskou monoftongizáciou. Pri monoftongizácii dochádza k zmene, pri ktorej sa z [[dvojhláska\|diftongov]] stávajú [[samohláska\|monoftongy]] - – napr. /au/ → /o:/ (isl. hl'''au'''pa − dán. l'''ø'''be), /ei/ → /e:/ (isl. st'''ei'''nn − dán. st'''e'''n), rovnako aj pri príslušných umlautovaných formách /øy/ → /ø/ (isl. '''ey'''ra - – dán. '''ø'''re). Ďalšie zmeny, napr. lámanie, nie sú veľmi spoľahlivým kritériom, pretože sa na severogermánskom území môžu, ale aj nemusia vyskytovať (napr. isl. a far. m'''jó'''lk, nór. nynorsk m'''jø'''lk, švéd. m'''jö'''lk − dán. m'''æ'''lk, nór. bokmål m'''e'''lk). Zo všetkých kontinentálnych škandinávskych jazykov sa dánčina najviac vzdialila od hláskového systému [[staroseverský jazyk\|staroseverského jazyka]]. Toto sa odráža nielen na veľkom rozdieli medzi výslovnosťou a písaním dnes, ale už v období neskorého [[stredovek]]u. Tu je dôležité spomenúť aspoň tri [[hláska\|hláskové]] zmeny, ktoré majú základ v silnom hromadení prízvuku na prízvučnej (prvej) slabike. Sú to redukcia neprízvučných samohlások na /ə/, ktorá nezasiahla východnú dánčinu (stn. kast'''a''' > dán. kast'''e'''), pričom v záp. dán. nastala strata hlásky (jut. kast'''Ø'''), ďalej oslabenie záverových spoluhlások /p, t, k/ > /b, d, g/ v 12. storočí (švéd. gri'''p'''a − dán. gri'''b'''e) a oslabenie trených hlások (spirantov) /b, d, g/ > /ß, ð, γ/ a neskôr často >Ø. Riadok 11: * Flektívny systém nie je veľmi rozsiahly. U [[podstatné meno\|podstatných mien]] všetky pádové koncovky, až na [[genitív]], v priebehu vývoja vymizli. V genitíve sa pridáva k podstatnému menu koncovka -s, ale keď slovo už konči na -s, je koncovka -': Jens' bil = Jensovo auto * Pri [[sloveso\|slovesách]] ešte existujú flektívne koncovky, ktoré sa ale už nevsťahujú na číslo a osobu. Pre každý slovesný čas existuje jedna spoločná flektívna koncovka. V prítomnom čase je to -r/ -er, v minulom čase -ede/-te, s výnimkou silných slovies. Zložené slovesné tvary ako perfektum alebo plusquamperfektum sa tvoria pri pohybových slovesách a slovesách zmeny stavu pomocou slovesa ''være'', inak pomocou slovesa ''have'' a príčastia minulého. Pri silných slovesách pri tvorení slovesných časov - – préterita a príčastia minulého (u perfekta a plusquamperfekta), dochádza ku zmene kmeňovej samohlásky. Na vyjadrenie budúceho deja sa používa buď tvar prítomného času alebo tvar zložený z pomocného slovesa (napr. ''skal'') a infinitívu. Tvary konjunktívu, až na niekoľko ustálených slovných spojení, z morfologického hľadiska vymizli. Na vyjadrenie pasívu sa používajú tri formy. Dve na vyjadrenie priebehu: pomocou sufigovanej koncovky -s (''Døren males.'') alebo pomocou slovesa blive (''Døren bliver malet.'') a jedna na vyjadrenie stavu (''Døren er malet.''). Reflexívne a recipročné vzťahy sa vyjadrujú, pokiaľ je to sémanticky možné, pomocou sufigovanej koncovky -s (''de slås'' - – bijú sa). V dánčine existujú tiež deponenciá (slovesá v trpnom tvare, ale s aktívnym významom), napr. ''synes'', ''findes'' atď. * Pri privlastňovacích [[zámeno\|zámenách]] existujú v tretej osobe singuláru popri formách genitívu ''hans'', ''hendes'' aj zvratné formy ''sin'', ''sit'', ''sine''. Tieto privlastňovacie zámená sa používajú len pre osoby (a niektoré domáce zvieratá), pri neživotných veciach sa používa privlastňovanie pomocou príslušných privlastňovacích zámen v genitíve ''dens'', ''dets'', ''deres''. Pre 1. a 2. osobu plurálu sa používajú tiež privlastňovacie zámená v genitíve ''vores'' a ''jeres''. * Systém [[číslovka\|čísloviek]] sa zdá byť cudzincovi dosť komplikovaný. Pochádza z tzv. dvadsiadkového systému, ktorý sa do jazyka začlenil v neskorom stredoveku. Jeho zvyšky ~~môžme~~môžeme pozorovať aj vo francúzštine. V dánčine sa používa násobok (-''sinde'') starých polovičných čísel. Číslo 50 tak zodpovedá ½3x20 = halvtreds (indstyve), 70 - – polovici zo štyroch (3,5) krát dvadsať, 80 ~~- štyri krát~~ – štyrikrát dvadsať, 90 - – polovici z piatich (4,5) krát dvadsať. V dnešnom jazyku sa používajú ich skrátené tvary (50 - – ''halvtreds'', 60 - – ''treds'', 70 - – ''halvfjerds'', 80 - – ''firs'', 90 - – ''halvfems''). Ak sa príslušné tvary používajú ako radové číslovky musí sa použiť dlhá forma: ''den halvtredsindstyvende fødselsdag'' (50. narodeniny). * Skloňovanie [[prídavné meno\|prídavných mien]] je porovnateľné so skloňovaním určitého člena. V singulári sa pri silnom skloňovaní rozlišuje spoločný (Ø) od stredného rodu (-t) a v pluráli majú oba rody koncovku -e. Pri slabom skloňovaní sa u prídavných mien vyskytuje len koncovka -e, ktorej predchádza určitý člen ''den''/''det''/''de''. Riadok 23: == Výslovnosť == Typickým znakom dánskej výslovnosti je tzv. ráz - – hlasivky sa na krátku dobu stiahnu a vzápätí uvoľnia, pričom vznikne zvuk. Tento môže sprevádzať samohlásky a niektoré spoluhlásky. Neexistuje pevné pravidlo kedy ráz treba použiť. Ráz je typický pre výslovnosť Dánov žijúcich v [[Kodaň\|Kodani]] alebo na ostrove Sjaelland a menej typický pre dialekt v južnom Jutsku. * '''Samohlásky''' Riadok 29: * '''Dvojhlásky''' Dánčina má 11 [[fonéma\|fonematických]] [[dvojhláska\|dvojhlások]]. V písanom texte je ich len ťažko rozoznať, keďže môžu byť reprezentované dvojicami písmen ako napr. <ag>, <av>, <af> - – výslovnosť /au/; <ev>, <eb> - – výslovnosť /eu/; <eg>, <ig>, <ek> - – výslovnosť /ai/ atď. Je možné rozdeliť ich do týchto dvoch skupín: : končiace na i: :: /ui/, /ɔi/, /ai/ Riadok 62: {{Link FA\|ro}} [[af:Deens]] [[als:Dänische Sprache]]

Dánčina: Rozdiel medzi revíziami