Purín: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Gladissk (diskusia | príspevky)
preklepy
d pravopis, preklepy
Riadok 1:
[[File:Purine chemical structure.png|thumb|Chemická štruktúra purínu|325px]]
'''Purín''' je aromatická heterocyklická organická [[chemická zlúčenina|zlúčenina]] zložená z [[pyrimidín]]ového a [[imidazol]]ového jadra. Puríny, vrátane substitouvaných purínov a [[tautomér]]ov, patria k najbežnejším dusíkatým heterocyklom v prírode.
Puríny a pyrimidíny vytvárajú 2 skupiny [[dusíkaté bázy|dusíkatých báz]]. Dve zo štyroch deoxyribonukleových báz a dve zo štyroch ribonukleových báz sú puríny. Sú to [[adenín]] a [[guanímguanín]]. <ref>Rosemeyer, H. ''Chemistry & Biodiversity'' '''2004''', ''1'', 361.</ref>
 
==Dôležité puríny==
V prírode sa nachádza mnoho purínov. Dve dusíkaté bázy sú puríny adenín a guanímguanín. Iné dôležité puríny sú [[hypoxantín]], [[xantín]], [[teobromín]], [[kofeín]], [[kyselina močová]] a [[izoguanín]].
 
[[File:Puríny.png|Puríny]]
Riadok 10:
==Funkcia==
Okrem hlavnej úlohy purínov pri stavbe [[DNA]] a [[RNA]], sú puríny tiež zložkou mnohých dôležitých biomolekúl, ako [[ATP]], [[GTP]], cyklický [[AMP]], [[NADH]] a [[koenzým A]]. Purín samotný sa dosiaľ v prírode nenašiel, ale je ho možné laboratórne syntetizovať.
Tiež môžu mať funkciu neurotransmiterov (látok schopných prenášat neurovúprenášať informáciu medzi neurónmi) pracujúcich na princípe purinergickýchpurínergických receptorov. [[Adenozín]] aktivuje adenozínové receptory.
 
==História==
Pomenovanie "purín" (purum uricum) zaviedol nemecký chemik Emil Fischer v roku 1884. Dokázal ho poprvýkrátpo prvýkrát nasyntetizovaťsyntetizovať v roku 1899. Ako východiskovú látku použil kyselinu močovú, ktorá bola po prvý raz izolovaná z [[obličky|obličkových]] kameňov Scheeleom v roku 1776. Potom ju nechal zreagovať s chloridom fosforečným PCl<sub>5</sub> za vzniku 2,6,8-trichloropurínutrichlóropurínu, ktorý bol následne premenený jodovodíkom HI a fosfónium jodidom PH<sub>4</sub>I na 2,6-diiodopuríndijódopurín. Potom zredukovaním [[zinok|zinkovým]] práškom vznikol purín. <ref>Fischer, E. ''Berichte der Deutschen Chemischen Gesellschaft'' '''1899''', ''32'', 2550.</ref> <ref>Scheele, V. Q. Examen Chemicum Calculi Urinari, ''Opuscula'', '''1776''', ''2'', 73.</ref>
 
[[File:FischerPurineSynthesis.gif|Fischerova Syntéza Purínu]]
 
==Metabolizmus==
Mnoho organizmov má [[metabolické dráhy]] schopné syntetizovať alebo rozložiť puríny. Sú prírodne syntetizované ako [[nukleotid]]y.
 
==Zdroje purínov==
Riadok 25:
==Syntéza==
Okrem syntézy [[in vivo]] je možná aj umelá syntéza.
Purín získamesa dá získať s dobrým výnosom (asi 71%) zahrievaním [[formamid]]u.
 
[[File:Purinesynthesis.gif|Syntéza Purínu]]
Riadok 31:
Táto pozoruhodná reakcia a i. sa preberá v teórii o [[abiogenéza|vzniku života na Zemi]].
 
Ďalšia možná schéma: Formamid sa zahreje v otvorenej nádobe zhruba na 28 hodín v olejnomolejovom kúpeli na 170-190 °C. Po oddestilovaní zvyšného formamidu spravímesa urobí reflux [[metanol]]om. PrefiltrujemeNasleduje filtrácia, potom predestilujemedestilácia a získameproduktom je takmer čistý purín. <ref name="Yamada">{{cite journal|journal=Chemical & Pharmaceutical Bulletin|year=1972|volume=20|pages=623|title=A One-step Synthesis of Purine Ring from Formamide|url=http://www.journalarchive.jst.go.jp/english/jnlabstract_en.php?cdjournal=cpb1958&cdvol=20&noissue=3&startpage=623|author=Yamada, H.; Okamoto, T.|doi=10.1248/cpb.20.623|issue=3}}</ref>
 
[[File:Basicpurines.gif|Syntéza purínov]]