Verzia z 19:20, 15. jún 2012 upraviť Gladissk (diskusia \| príspevky) 110 editací preklepy ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 19:13, 29. jún 2012 upraviť vrátiť Saskardin (diskusia \| príspevky) S právom rollback 35 047 editací d pravopis, preklepy Ďalšia úprava →
Riadok 1: [[File:Purine chemical structure.png\|thumb\|Chemická štruktúra purínu\|325px]] '''Purín''' je aromatická heterocyklická organická [[chemická zlúčenina\|zlúčenina]] zložená z [[pyrimidín]]ového a [[imidazol]]ového jadra. Puríny, vrátane substitouvaných purínov a [[tautomér]]ov, patria k najbežnejším dusíkatým heterocyklom v prírode. Puríny a pyrimidíny vytvárajú 2 skupiny [[dusíkaté bázy\|dusíkatých báz]]. Dve zo štyroch deoxyribonukleových báz a dve zo štyroch ribonukleových báz sú puríny. Sú to [[adenín]] a [[~~guaním~~guanín]]. <ref>Rosemeyer, H. ''Chemistry & Biodiversity'' '''2004''', ''1'', 361.</ref> ==Dôležité puríny== V prírode sa nachádza mnoho purínov. Dve dusíkaté bázy sú puríny adenín a ~~guaním~~guanín. Iné dôležité puríny sú [[hypoxantín]], [[xantín]], [[teobromín]], [[kofeín]], [[kyselina močová]] a [[izoguanín]]. [[File:Puríny.png\|Puríny]] Riadok 10: ==Funkcia== Okrem hlavnej úlohy purínov pri stavbe [[DNA]] a [[RNA]], sú puríny tiež zložkou mnohých dôležitých biomolekúl, ako [[ATP]], [[GTP]], cyklický [[AMP]], [[NADH]] a [[koenzým A]]. Purín samotný sa dosiaľ v prírode nenašiel, ale je ho možné laboratórne syntetizovať. Tiež môžu mať funkciu neurotransmiterov (látok schopných ~~prenášat neurovú~~prenášať informáciu medzi neurónmi) pracujúcich na princípe ~~purinergických~~purínergických receptorov. [[Adenozín]] aktivuje adenozínové receptory. ==História== Pomenovanie "purín" (purum uricum) zaviedol nemecký chemik Emil Fischer v roku 1884. Dokázal ho ~~poprvýkrát~~po prvýkrát ~~nasyntetizovať~~syntetizovať v roku 1899. Ako východiskovú látku použil kyselinu močovú, ktorá bola po prvý raz izolovaná z [[obličky\|obličkových]] kameňov Scheeleom v roku 1776. Potom ju nechal zreagovať s chloridom fosforečným PCl<sub>5</sub> za vzniku 2,6,8-~~trichloropurínu~~trichlóropurínu, ktorý bol následne premenený jodovodíkom HI a fosfónium jodidom PH<sub>4</sub>I na 2,6-~~diiodopurín~~dijódopurín. Potom zredukovaním [[zinok\|zinkovým]] práškom vznikol purín. <ref>Fischer, E. ''Berichte der Deutschen Chemischen Gesellschaft'' '''1899''', ''32'', 2550.</ref> <ref>Scheele, V. Q. Examen Chemicum Calculi Urinari, ''Opuscula'', '''1776''', ''2'', 73.</ref> [[File:FischerPurineSynthesis.gif\|Fischerova Syntéza Purínu]] ==Metabolizmus== Mnoho organizmov má [[metabolické dráhy]] schopné syntetizovať alebo rozložiť puríny. Sú prírodne syntetizované ako [[nukleotid]]y. ==Zdroje purínov== Riadok 25: ==Syntéza== Okrem syntézy [[in vivo]] je možná aj umelá syntéza. Purín ~~získame~~sa dá získať s dobrým výnosom (asi 71%) zahrievaním [[formamid]]u. [[File:Purinesynthesis.gif\|Syntéza Purínu]] Riadok 31: Táto pozoruhodná reakcia a i. sa preberá v teórii o [[abiogenéza\|vzniku života na Zemi]]. Ďalšia možná schéma: Formamid sa zahreje v otvorenej nádobe zhruba na 28 hodín v ~~olejnom~~olejovom kúpeli na 170-190 °C. Po oddestilovaní zvyšného formamidu ~~spravíme~~sa urobí reflux [[metanol]]om. ~~Prefiltrujeme~~Nasleduje filtrácia, potom ~~predestilujeme~~destilácia a ~~získame~~produktom je takmer čistý purín. <ref name="Yamada">{{cite journal\|journal=Chemical & Pharmaceutical Bulletin\|year=1972\|volume=20\|pages=623\|title=A One-step Synthesis of Purine Ring from Formamide\|url=http://www.journalarchive.jst.go.jp/english/jnlabstract_en.php?cdjournal=cpb1958&cdvol=20&noissue=3&startpage=623\|author=Yamada, H.; Okamoto, T.\|doi=10.1248/cpb.20.623\|issue=3}}</ref> [[File:Basicpurines.gif\|Syntéza purínov]]

Purín: Rozdiel medzi revíziami