Společnost česko-slovanská (Bratislava): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Bez shrnutí editace
Riadok 1:
'''Společnost česko-slovanská'''<ref>Kronika Slovenska I, str. 412; Ďurica: Dejiny Slovenska a Slovákov, 2003</ref> (iné názvy: '''Spoločnosť česko-slovanská'''<ref>Cambel et al.: Dejiny Slovenska II, 1987, str. 668; v tej istej kapitole sa uvádza názov iného spolku v tvare "Spolek česko-slovanský" [čiže je tam slovo spolek namiesto spolok], takže možno predpokladať, že autor analogicky považuje ním uvádzaný tvar "spoločnosť" [namiesto společnost] za vtedajší, a teda nie za modernizovaný, názov; okrem toho sa tento tvar - nech už je chápaný akokoľvek - používa v literatúre asi najčastejšie</ref>, '''Slovenská spoločnosť'''<ref>Cambel et al.: Dejiny Slovenska II, 1987, str. 668 "Spoločnosť česko-slovanskú, nazývanú často jej členmi aj Slovenská spoločnosť"</ref>, '''Společnost řeči a literatury československé''' <ref>Kronika Slovenska I, str. 412</ref>, '''Spoločnosť řeči a literatury československé''' <ref>Spoločnosť česko-slovanská in: Encyklopédia slovenských spisovateľov 2, 1984</ref>, '''Spoločnosť reči a literatúry československej/česko-slovenskej/českoslovanskej/česko-slovanskej''', '''Literárna jednota''' <ref>Spoločnosť česko-slovanská in: Encyklopédia slovenských spisovateľov 2, 1984</ref>, '''Jednota mládeže''' <ref>Spoločnosť česko-slovanská in: Encyklopédia slovenských spisovateľov 2, 1984</ref>, '''Spoločnosť/Společnost česko-slovenská''', '''Spoločnosť českoslovanská/československá''' <ref>Škvarna et al.:Lexikón slovenských dejín, 1997</ref>, '''Česko-slovanská spoločnosť'''; slovo "slovanský" v tom čase znamenalo hlavne to, čo dnes označujeme ako "slovenský") bol samovzdelávací spolok študentov pri bratislavskom evanjelickom lýceu v rokoch 1829 - 1837 s pôvodnou úlohou zdokonalovať sa v materinskom jazyku.
 
Spolok v roku [[1829]] založili [[Karol Štúr]], [[Samo Chalupka]], D. Lichard a S. Godra. Na jeho čele bol formálne profesor lýcea, fakticky bol na čele študent zvolený ako podpredseda. Spoločnosť vyučovala a vzdelávala členov v materinskom jazyku. V roku 1834 sa jeho charakter čiastočne zmenil v tom zmysle, že prevzalaprevzal vedúcu úlohu slovenského národného obrodenia a začalazačal rozvíjať slovenskú národnú kultúru (v zmysle [[romantizmus|romantických]] myšlienok). Vrchol činnosti dosiahla v rokoch 1835 až 1837, keď bol jej podpredsedom [[Ľudovít Štúr]]. Spoločnosť vtedy mala 120 členov, do popredia spolku sa dostali národné a politické otázky, členovia sa nadchýnali slovanskou vzájomnosťou, organizovali vychádzky napr. na Devín (24.4.1836), vydali almanach Plody ([[Plody zboru učenců řeči českoslovanské prešporského]]), na zasadnutiach prednášali vedecké prednášky a básne a podobne.
 
Spolok v apríli roku [[1837]], potom ako boli študentské spolky úradne zakázané, zanikol, de facto ale pokračoval v činnosti na [[Ústav reči a literatúry československej|Ústave reči a literatúry československej]] (=[[Ústav reči a literatúry českoslovanskej]], [[Slovenský ústav]], [[Slovanský ústav]], [[Ústav slovanský]], [[Ústav slovenský]]). Časť študentov okrem toho v júni založila tajný spolok [[Vzájomnosť]].