Augusto Pinochet: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
RedBot (diskusia | príspevky)
d r2.7.2) (robot Pridal: sq:Augusto Pinochet
Erakis (diskusia | príspevky)
referencie, malé dopln., kat.
Riadok 9:
|}}
 
Generál '''Augusto José Ramón Pinochet Ugarte''' (* [[25. november]] [[1915]] – † [[10. december]] [[2006]]) bol vodcom pravicovej vojenskej diktatúry, ktorá vládla v [[Čile]] v rokoch [[1973]] až [[1990]].
{{Bez zdroja}}
 
Generál '''Augusto José Ramón Pinochet Ugarte''' (* [[25. november]] [[1915]] – † [[10. december]] [[2006]]) bol vodcom vojenskej diktatúry, ktorá vládla v [[Čile]] v rokoch [[1973]] až [[1990]].
 
K moci sa dostal počas prevratu, ktorý zosadil vtedajšieho prezidenta [[Salvador Allende|Salvadora Allendeho]], lekára a [[marxizmus|marxistu]], ktorý bol prvým [[socializmus|socialistickým]] prezidentom Čile. Prevrat ukončil obdobie napätých vzťahov medzi Čile a [[Spojené štáty|USA]], ktoré sa aktívne snažili zbaviť Allendeho moci a umožnil Pinochetovi realizovať hlboké neoliberálne ekonomické reformy, ale tiež porušovať [[ľudské práva]].
 
[[11. september|11. septembra]] [[1973]] armádne jednotky podporované tankami a letectvom, vedené Pinochetom zaútočili na prezidentský palác a prevzali moc od prezidenta Allendeho, ktorý vzápätí spáchal po krátkom, ale intenzívnom boji samovraždu. Bola ustanovená [[junta]] vedená Pinochetom, ktorá okamžite pozastavila [[ústava|ústavu]], rozpustila kongres, zaviedla prísnu [[cenzúra|cenzúru]], zakázala činnosť ľavicovo orientovaným politickým stranám, ktoré tvorili Allendeho koalíciu a zastavila všetky politické aktivity v krajine. Pinochetova junta rozpútala kampaň proti svojim oponentom; viac než 3000 Čiľanov bolo popravených, tisíce ľudí z radov ľavice, ku ktorej sa rátali aj kresťanskí socialisti, bolo uväznených, mučených, prípadne bez stôp zmizli. Mnoho z týchto ľudí bolo vypovedaných z krajiny a prijatých v zahraničí (najmä v [[Argentína|Argentíne]]) ako politickí utečenci. Často boli prenasledovaní čilskou tajnou políciou aj mimo svojej krajiny v rámci tzv. [[Operácia Condor|Operácie Kondor]].
 
V roku [[1980]] bola schválená nová ústava, ktorá nariaďovala prezidentské [[referendum]] s jedným kandidátom v roku [[1988]] a návrat k tradičnému politickému zriadeniu v roku [[1990]]. Pinochet prehral referendum v roku [[1988]], čo vyústilo do viackandidátskych prezidentských volieb v roku [[1989]]. Novozvolený prezident [[Patricio Aylwin]] prevzal od Pinocheta moc v roku [[1990]], aj keď ten ostal na svojom poste vrchného veliteľa armády až do roku [[1998]], keď získal doživotné kreslo v čilskom [[senát]]e, ktoré mu zaisťoval ústavný dodatok z roku [[1980]].
Řádek 24 ⟶ 22:
 
== Súd s Augustom Pinochetom a jeho smrť ==
V roku [[1998]], stále ako vplyvný muž v Čile, Pinochet odcestoval do [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]], aby sa podrobil liečeniu. Počas jeho pobytu v [[Anglicko|Anglicku]] bol na neho vydaný zatykač [[Španielsko|španielskym]] sudcom [[Baltasar Garzón|Baltasarom Garzónom]]. Pinochet bol viac ako rok držaný v domácom väzení a potom prepustený zo zdravotných dôvodov. Po návrate do Čile rezignoval na svoje senátorské kreslo po rozhodnutí najvyššieho súdu, ktorý konštatoval, že trpí [[vaskulárna demencia|vaskulárnou demenciou]] a nemôže byť postavený pred súd za porušovanie [[ľudské práva|ľudských práv]]. V máji [[2004]] čilský najvyšší súd rozhodol, že Pinochet môže byť postavený pred súd a v decembri toho roku bol následne obvinený z niekoľkých zločinov. Do svojej smrti býval v domácom väzení kvôli obvineniu z porušovania ľudských práv pri vojenskej operácii KaravanaKaravána smrti, keď sa odstraňovali jeho odporcovia a tiež kvôli daňovým podvodom a sprenevere štátnych fondov vo výške 27 miliónov dolárov.
 
Dňa [[3. december|3. decembra]] roku 2006 bol po niekoľkonásobnom [[srdce|srdcovom]] záchvate prevezený do vojenskej nemocnice, kde 10. decembra zomrel. Pred smrťou prijal z rúk [[Katolícka cirkev|katolíckeho]] kňaza [[sviatosť]] pomazania chorých.
 
== Stúpenci a odporcovia ==
Pinochetovi stúpenci vyzdvihujú jeho údajné zásluhy na odvrátení hrozby [[komunizmus|komunizmu]], boj proti domnelým radikálnym ľavicovým [[terorizmus|teroristickým]] skupinám (hoci v skutočnosti sa v Čile prakticky žiadne takéto skupiny neprejavovali) a presadenie politiky [[voľný trh|voľného trhu]].
 
Jeho odporcovia ho obviňujú zo zničenia čilskej [[demokracia|demokracie]], presadzovania politiky represívneho štátu, mučenia odporcov, uspokojovania súkromných potrieb z pozície svojho postavenia a prijatia ekonomického modelu, ktorý zvýhodňoval bohatých a poškodil stredné a nižšie príjmové skupiny obyvateľstva. V súčasnosti aj jeho stúpenci prijímajú ako fakt, že za jeho vlády došlo k prenasledovaniu, mučeniu a smrti ľudí, ktorí nesúhlasili s jeho politikou. Rôzne nezávislé vyšetrovania a správy uvádzajú, že počas jeho režimu bolo usmrtených 1200 až 3200 ľudí, ďalších vyše 30 000 bolo nezákonne väznených a preukázateľne mučených.<ref>[http://www.comisiontortura.cl/inicio/index.php 2004 Commission on Torture (Valech report)]</ref> <ref>[http://www.usip.org/publications/truth-commission-chile-90 Truth Commission: Chile 90]</ref> Tieto represie boli namierené proti celému, aj umiernenému ľavicovému spektru a týkali sa napr. aj kresťanských socialistov, ich obeťami sa navyše často stávali aj deti.
 
== Referencie ==
Jeho odporcovia ho obviňujú zo zničenia čilskej [[demokracia|demokracie]], presadzovania politiky represívneho štátu, mučenia odporcov, uspokojovania súkromných potrieb z pozície svojho postavenia a prijatia ekonomického modelu, ktorý zvýhodňoval bohatých a poškodil stredné a nižšie príjmové skupiny obyvateľstva. V súčasnosti aj jeho stúpenci prijímajú ako fakt, že za jeho vlády došlo k prenasledovaniu, mučeniu a smrti ľudí, ktorí nesúhlasili s jeho politikou.
<references />
 
== Pozri aj ==
Řádek 53 ⟶ 54:
[[Kategória:Čilskí politici]]
[[Kategória:Prezidenti Čile]]
[[Kategória:Diktátori]]
 
[[an:Augusto Pinochet]]