Nerastná surovina: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
MerlIwBot (diskusia | príspevky)
d odkaz fix.
Riadok 1:
[[Súbor:Marble extraction near Orosei.JPG|náhľad|vpravo|Ťažba obkladového kameňa na Sardínii]]
'''Nerastná surovina''' je neobnoviteľná nerastná prírodnina - [[prvok]], [[zlúčenina]], [[minerál]] alebo [[hornina]], ktorú je možné ekonomicky využiť, priamo alebo po úprave pre potreby [[Spoločnosť (sociológia)|ľudskej spoločnosti]]. Nerastnou surovinou môžu byť [[Pevná látka|pevné]], [[kvapalina|kvapalné]] aj [[plyn]]né látky, ktoré je možné použiť v pôvodnom stave alebo po [[priemysel]]nej úprave. Rozlišuje sa niekoľko základných skupín nerastných surovín. Najčastejšie sú to [[ruda|rudy]], [[Neruda (nerast)|nerudy]] a [[kaustobiolit]]y. Niekedy bývajú samostatne vyčleňované tzv. [[energetická surovina|energetické suroviny]]<ref>Rozložník, L., Havelka, J., Čech, F., Zorkovský, V., 1987: ''Ložiská nerastných surovín a ich vyhľadávanie.'' Alfa, Bratislava, 693 s.</ref>. V širšom zmysle k nerastným surovinám môžu byť radené i zdroje [[podzemná voda|podzemnej vody]]. Prírodné akumulácie nerastných surovín sa označujú ako [[ložisko (geológia)|ložiská]]. Zákonitosti rozloženia nerastných surovín v prírode študuje [[ložisková geológia]], v niektorých krajinách tiež označovaná ako ekonomická geológia.
 
Úlohou ložiskovej geológie je okrem iného aj zhodnotenie množstva a kvality zásob v ložisku - výpočet zásob suroviny v ložisku. Hlavným cieľom výpočtu zásob je vymedzenie hraníc ložiska, či už prírodných alebo umelých, vymedzenie dobývateľných úsekov a výpočet množstva a kvality zásob v nich. Ciele výpočtu zásob sa v priebehu jednotlivých etáp prieskumu menia<ref>Blišťan, P., Kondela, J., 2001: [http://www.fberg.tuke.sk/blistan/download/Banska%20geologia%20skripta.pdf ''Základy banskej geológie a výpočtu zásob.''] 1. vyd. Košice : Elfa, 103 s.</ref>.
 
S rozvojom ľudskej spoločnosti a zvyšovaním poznatkov o [[neživáanorganická príroda|neživej prírode]] množstvo druhov využívaných nerastných surovín narastá. Ich akumulácie, ktoré až na niektoré výnimky vznikli v minulých geologických dobách však nie sú neobmedzené, ich zásoby sa nereprodukujú, prípadne vznikajú veľmi pomaly, čo z hľadiska dĺžky ľudského života možno považovať za zanedbateľné.
 
Ťažba nerastných surovín sa v roku 2002 podieľala na tvorbe [[Slovensko|Slovenského]] hrubého domáceho produktu sumou 6,774 miliardy [[Slovenská koruna|Slovenských korún]] (224&nbsp;855 eur), čo predstavovalo asi 0,62 % [[HDP]]<ref name="Michaeli, 2006">Michaeli, E., 2006, [http://www.unipo.sk/files/docs/fhpv_katedry/svk/Nerastne%20bohatsvo%20SR.pdf ''Nerastné bohatstvo Slovenskej republiky.''] Prešovská Univerzita, Prešov, 76 s.</ref>. Slovenská republika veľkú časť nerastných surovín dováža ([[ropa]], [[zemný plyn]], [[železná ruda]], [[bauxit]], [[čierne uhlie]]).