Tretia česko-slovenská republika: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
doplnenie |
||
Riadok 54:
Názov odkazuje na kontinuitu s predchádzajúcou [[Prvá česko-slovenská republika|prvou republikou]] a [[Druhá česko-slovenská republika|druhou republikou]], teda dvoma mezivojnovými česko-slovenskými štátnymi usporiadaniami. Tretia republika predstavuje prechod od demokratického štátu, budovaného podľa vzoru [[Francúzsko|Francúzska]] a [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] k [[totalitarizmus|totalitnému]] socialistickému štátu, [[ľudová demokracia|ľudovodemokratickej republike]], orientovanej na [[Sovietsky zväz]].
== Územie a obyvateľstvo ==
Po skončení vojny v máji [[1945]] bolo Česko-Slovensko obnovené. Bolo síce garantované, že táto obnova bude vykonaná v tzv. [[mníchovská dohoda|predmníchovských]] hraniciach, t.j. v podobe z augusta [[1938]], [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskú Rus]] však republika odstúpila [[Sovietsky zväz|Sovietskemu zväzu]]. Tri milióny obyvateľov nemeckej národnosti bolo odsunutých preč z krajiny do Nemecka a Rakúska na základe [[Benešove dekréty|Benešových dekrétov]] so súhlasom Spojencov.
== Politika ==
{{Hlavný článok|Národný front Čechov a Slovákov}}
{{Hlavný článok|Február 1948}}
Samostatnosť povojnovej ČSR bola oslabená. Už vtedy sa v česko-slovenskej politike začala presadzovať závislosť na [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]], pripravovaná [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistickou stranou Česko-Slovenska]] (KSČ) za vojny v [[Moskva|Moskve]]. Vtedajšia spoločenská nálada bola vďaka oslobodeniu a ukončeniu [[nacizmus|nacistických]] útrap silne prosovietska. Pôvodný systém mnohých politických strán bol zredukovaný, takže nakoniec existovali v českých krajinách štyri, z ktorých najsilnejšia bola KSČ (tá získala v českých krajinách vo voľbách 40,17% hlasov, ďalej [[Česká strana národnosociálna|ČSNS]] 23,36%, [[Kresťanská a demokratická únia – Československá strana ľudová|Československá strana ľudová]] 20,24% a [[Česká strana sociálnodemokratická|ČSSD]] 15,58%. V ČSR získali komunisti 38% hlasov, [[Klement Gottwald]] sa stal predsedom vlády). Komunisti tak zasadli k moci a začali vykonávať (a pripravovať) také reformy, ktoré by krajinu priblížili k odstráneniu súkromného vlastníctva a zabezpečeniu monopolu moci. Už v októbri 1945 bolo vykonané [[znárodnenie]] naprostej väčšiny priemyselných podnikov, bánk a poisťovní. K 1. marcu 1947 bolo znárodnených viac ako 3 000 podnikov, v ktorých pracovalo 61% zamestnancov priemyslu. Aj v poľnohospodárstve došlo v tomto období k veľkým vlastníckym zmenám, keď boli vykonané dve pozemkové reformy. Tretia, ktorá bola v tej dobe už plánovaná, bola uskutočnená až po februári 1948. O dva roky neskôr komunisti ovládli dianie v štáte už úplne a prechod Česko-Slovenska do [[východný blok|bloku krajín so socialistickým režimom]] bol zavŕšený.
Ako Beneš, tak aj niektorí ďalší členovia jeho exilovej vlády v [[Londýn]]e tieto prípravy nakoniec prinajmenšom pasívne tolerovali. [[Jan Masaryk]], exilový a povojnový minister zahraničia, svoj nesúhlas s politickou situáciou v marci 1948, nakoniec zaplatil životom za doteraz nie úplne vyjasnených okolností ([[samovražda]] alebo [[vražda]]).
== Zdroj ==
| |||