Verzia z 22:09, 3. júl 2012 upraviť JackieBot (diskusia \| príspevky) Boti 9 071 editací d r2.7.2) (robot Pridal: sh:Korona ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 07:12, 16. júl 2012 upraviť vrátiť Vegbot (diskusia \| príspevky) Boti 76 502 editací d clean up Ďalšia úprava →
Riadok 1: [[Súbor:~~Solar_eclips_1999_4~~Solar eclips 1999 4.jpg\|thumb\|300px\|right\|Fotografia slnečnej koróny počas zatmenia Slnka vo Francúzsku v roku [[1999]]]] '''Koróna''' je jasná plazmová [[slnečná atmosféra]] siahajúca milióny kilometrov do [[vesmír]]u, najľahšie viditeľná počas úplného [[Zatmenie Slnka\|zatmenia Slnka]] alebo pomocou [[koronograf]]u. Už v [[30. roky 20. storočia\|tridsiatych rokoch 20. storočia]] sa na základe tvaru koróny pozorovanej pri zatmeniach objavili úvahy, že koróna musí mať teplotu milióny stupňov. Tento predpoklad bol o niekoľko rokov potvrdený [[spektroskopia\|spektroskopicky]]. Riadok 9: == Zložky žiarenia == Korónu možno rozdeliť na niekoľko zložiek s odlišným pôvodom: * '''Koróna K''' (elektrónová koróna alebo koróna spojitého spektra) - – vzniká rozptylom svetla fotosféry na voľných [[elektrón]]och. Jej [[spektrum]] je spojité. Nachádzajú sa v nej rôzne štruktúry, ako napríklad lúče, oblúky, polárne lúče a tenké lúče. Jej priemerná hustota v pokojných častiach je rádovo 10<sup>8</sup>/cm<sup>3</sup>, v rôznych štruktúrach vzrastá 5,0 násobne a najvyššie hodnoty (okolo 10<sup>10</sup> častíc na cm<sup>3</sup>) dosahuje v tzv. koronálnych kondenzáciách. Koronálna kondenzácia je veľmi husté miesto v koróne. * '''Koróna F''' (Fraunbhoferova koróna alebo prachová koróna) - – vzniká rozptylom žiarenia na relatívne ťažších časticiach [[medziplanetárny prach\|medziplanetárneho prachu]]. V jej spektre sa vyskytujú [[Fraunhoferove čiary]]. Rozptýlené žiarenie F koróny nie je polarizované a jej pokračovaním v medziplanetárnom priestore je [[zvieratníkové svetlo]]. * '''Koróna E''' (emisná koróna) - – vzniká [[emisia\|emisiou]] iónou koronálneho plynu. == Štruktúry == Charakteristické štruktúry pre korónu sú ''koronálne lúče''. Sú približne radiálne a rozprestierajú sa do vzdialeností 0,5 až viac ako 10 slnečných polomerov. Hustota častíc v nich je oproti priemernej hustote K koróny zvýšená 3- – 10 -krát. Delia sa na niekoľko typov, ale pravdepodobne majú rovnakú základnú štruktúru. Koronálne lúče vznikajú vtedy, keď sa [[Plazma (fyzika)\|plazma]] v koronálnej kondenzácii stáva dostatočne horúcou na to, aby násilne otvorila uzavreté slučky magnetického poľa do tvaru neutrálneho prúdu. ''Polárne lúče'' sa v koróne vyskytujú pri minime [[slnečná aktivita\|slnečnej aktivity]]. Sú dobre pozorovateľné v polárnych oblastiach Slnka a majú krátku životnosť. Oblasti koróny s veľmi nízkou hustotou a nižšou teplotou sa nazývajú ''[[koronálna diera\|koronálne diery]]''. V K koróne nad koronálnymi dierami boli pozorované ''trhliny'', úzke tmavé pruhy. Vo vnútornej koróne sa vyskytujú približne ~~100 000~~ {{km\|100000\|m}} vysoké koronálne slučky. Na [[röntgenové žiarenie\|röntgenových]] snímkach boli objavené objekty s krátkou životnosťou, ktoré sa nazývajú ''jasné koronálne body''. == Pozorovanie koróny == Keďže intenzita žiarenia koróny je miliónkrát nižšia, ako žiarenie slnečného disku, pozorovať ju možno iba pri jeho zaclonení. Ideálne podmienky na pozorovanie koróny vytvára úplne [[zatmenie Slnka]], ktorého nevýhoda však spočíva v tom, že trvá len veľmi krátko. Mesiac zatemňujúci Slnko možno čiastočne nahradiť [[koronograf]]om, ktorým sa však kvôli svetlu rozptýlenému v [[zemská atmosféra\|zemskej atmosfére]] nedajú pozorovať slabšie časti koróny. Účinné je pozorovanie Slnka z [[umelá družica\|umelej družice]] alebo [[slnečná sonda\|slnečnej sondy]] pomocou koronografu. Najvýraznejšie [[spektrálna čiara\|spektrálne čiary]], v ktorých sa pozoruje koróna sú červená čiara (637,4 nm), zelená čiara (530,4 nm) a žltá čiara (569,4 nm). {{Slnko}}

Koróna (astronómia): Rozdiel medzi revíziami