Koróna (astronómia): Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 25 bajtov ,  pred 9 rokmi
d
clean up
d (r2.7.2) (robot Pridal: sh:Korona)
d (clean up)
[[Súbor:Solar_eclips_1999_4Solar eclips 1999 4.jpg|thumb|300px|right|Fotografia slnečnej koróny počas zatmenia Slnka vo Francúzsku v roku [[1999]]]]
 
'''Koróna''' je jasná plazmová [[slnečná atmosféra]] siahajúca milióny kilometrov do [[vesmír]]u, najľahšie viditeľná počas úplného [[Zatmenie Slnka|zatmenia Slnka]] alebo pomocou [[koronograf]]u. Už v [[30. roky 20. storočia|tridsiatych rokoch 20. storočia]] sa na základe tvaru koróny pozorovanej pri zatmeniach objavili úvahy, že koróna musí mať teplotu milióny stupňov. Tento predpoklad bol o niekoľko rokov potvrdený [[spektroskopia|spektroskopicky]].
== Zložky žiarenia ==
Korónu možno rozdeliť na niekoľko zložiek s odlišným pôvodom:
* '''Koróna K''' (elektrónová koróna alebo koróna spojitého spektra) -  – vzniká rozptylom svetla fotosféry na voľných [[elektrón]]och. Jej [[spektrum]] je spojité. Nachádzajú sa v nej rôzne štruktúry, ako napríklad lúče, oblúky, polárne lúče a tenké lúče. Jej priemerná hustota v pokojných častiach je rádovo 10<sup>8</sup>/cm<sup>3</sup>, v rôznych štruktúrach vzrastá 5,0 násobne a najvyššie hodnoty (okolo 10<sup>10</sup> častíc na cm<sup>3</sup>) dosahuje v tzv. koronálnych kondenzáciách. Koronálna kondenzácia je veľmi husté miesto v koróne.
* '''Koróna F''' (Fraunbhoferova koróna alebo prachová koróna) -  – vzniká rozptylom žiarenia na relatívne ťažších časticiach [[medziplanetárny prach|medziplanetárneho prachu]]. V jej spektre sa vyskytujú [[Fraunhoferove čiary]]. Rozptýlené žiarenie F koróny nie je polarizované a jej pokračovaním v medziplanetárnom priestore je [[zvieratníkové svetlo]].
* '''Koróna E''' (emisná koróna) -  – vzniká [[emisia|emisiou]] iónou koronálneho plynu.
 
== Štruktúry ==
Charakteristické štruktúry pre korónu sú ''koronálne lúče''. Sú približne radiálne a rozprestierajú sa do vzdialeností 0,5 až viac ako 10 slnečných polomerov. Hustota častíc v nich je oproti priemernej hustote K koróny zvýšená 3- – 10 -krát. Delia sa na niekoľko typov, ale pravdepodobne majú rovnakú základnú štruktúru. Koronálne lúče vznikajú vtedy, keď sa [[Plazma (fyzika)|plazma]] v koronálnej kondenzácii stáva dostatočne horúcou na to, aby násilne otvorila uzavreté slučky magnetického poľa do tvaru neutrálneho prúdu.
 
''Polárne lúče'' sa v koróne vyskytujú pri minime [[slnečná aktivita|slnečnej aktivity]]. Sú dobre pozorovateľné v polárnych oblastiach Slnka a majú krátku životnosť. Oblasti koróny s veľmi nízkou hustotou a nižšou teplotou sa nazývajú ''[[koronálna diera|koronálne diery]]''. V K koróne nad koronálnymi dierami boli pozorované ''trhliny'', úzke tmavé pruhy. Vo vnútornej koróne sa vyskytujú približne 100 000 {{km|100000|m}} vysoké koronálne slučky. Na [[röntgenové žiarenie|röntgenových]] snímkach boli objavené objekty s krátkou životnosťou, ktoré sa nazývajú ''jasné koronálne body''.
 
== Pozorovanie koróny ==
Keďže intenzita žiarenia koróny je miliónkrát nižšia, ako žiarenie slnečného disku, pozorovať ju možno iba pri jeho zaclonení. Ideálne podmienky na pozorovanie koróny vytvára úplne [[zatmenie Slnka]], ktorého nevýhoda však spočíva v tom, že trvá len veľmi krátko. Mesiac zatemňujúci Slnko možno čiastočne nahradiť [[koronograf]]om, ktorým sa však kvôli svetlu rozptýlenému v [[zemská atmosféra|zemskej atmosfére]] nedajú pozorovať slabšie časti koróny. Účinné je pozorovanie Slnka z [[umelá družica|umelej družice]] alebo [[slnečná sonda|slnečnej sondy]] pomocou koronografu.
 
Najvýraznejšie [[spektrálna čiara|spektrálne čiary]], v ktorých sa pozoruje koróna sú červená čiara (637,4  nm), zelená čiara (530,4  nm) a žltá čiara (569,4  nm).
 
{{Slnko}}
74 747

úprav