Slnečná škvrna: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d r2.7.2) (robot Pridal: sh:Sunčeve pege |
d clean up, replaced: 1000 km → {{km|1000|m}} |
||
Riadok 4:
'''Slnečná škvrna''' je tmavé miesto vo [[fotosféra|fotosfére]] [[Slnko|Slnka]]. Má nepravidelný kruhový tvar a silné [[magnetické pole]]. Sú najznámejším prejavom slnečnej aktivity. Veľké slnečné škvrny majú dlhú životnosť a sú viditeľné voľným okom. Niektoré menšie majú životnosť len pár hodín, väčšie až niekoľko mesiacov.
Škvrny vznikajú v tých miestach fotosféry, kde je znížená lokálna intenzita magnetického poľa, ktoré potláča [[konvekcia|konvekciu]]. Jej dôsledkom je nižšia [[teplota]] až o niekoľko sto [[Kelvin]]ov, ako v okolitej fotosfére. Preto škvrny vyzerajú byť tmavšie, ako ich okolie, hoci na tmavom pozadí by žiarili jasne [[oranžová|oranžovým]] [[svetlo]]m. Škvrna je zvyčajne plytká priehlbina v [[plazma (fyzika)|plazme]] a väčšinou má dve časti: Penumbru a umbru. '''Umbra''', alebo úplny tieň je tmavšia centrálna časť škvrny. Obklopuje ju svetlejšia '''penumbra'''. Malé slnečné škvrny (póry) zvyčajne nemajú penumbru. Veľkosť slnečných škvŕn sa pohybuje v rozpätí od
Škvrny sa väčšinou zjavujú vo dvojiciach s opačnou polaritou magnetického poľa. Miesto ich výskytu a počet zavisí od [[slnečný cyklus|slnečného cyklu]]. Sú najstarším pozorovaným prejavom slnečnej aktivity. V minime slnečnej aktivity sa takmer nevyskytujú, v maxime je ich, naopak, veľmi veľa. Graf ich výskytu sa nazýva ''Motýlikovitý diagram''. Podľa počtu slnečných škvŕn a ich skupín sa vyjadruje ''Wolfovo číslo'', ktoré súčasne charakterizuje slnečnú aktivitu. V [[spektrum|spektre]] slnečných škvŕn sa v dôsledku nižšej teploty objavujú aj neutrálne [[atóm]]y.
Riadok 15:
[[Kategória:Slnko]]
{{Link GA|de}}▼
▲{{Link GA|de}}
[[ar:كلفة شمسية]]
[[be:Сонечныя плямы]]
| |||