Jadro kométy: Rozdiel medzi revíziami

Predpokladá sa, že väčšina kometárnych jadier má priemer približne 16 [[Kilometer|km]], ale sú známe aj také, ktorých priemer je 40 {{km|40|m}}.

Jadro [[Halleyova kométa|Halleyovej kométy]] (15×8×8 15×8×{{km|8|m}}) obsahuje rovnaké množstvo ľadu a prachu. Približne 80 % ľadu je vodný ľad a 15 % tvorí zmrznutý [[oxid uhoľnatý]]. Zvyšných 5 % tvoria zmrznutý [[oxid uhličitý]], [[metán]] a [[amoniak]]. Vedci veria, že ostatné kométy sú podobného zloženia. Jadro Halleyovej kométy je extrémne tmavo čierne. Predpokladá sa, že väčšina až celý povrch komét je pokrytý kôrou z prachu a hornín, ktoré zakrývajú ľad. Tieto kométy uvoľňujú plyn len vtedy, keď sú diery v kôre obrátené smerom k [[Slnko|Slnku]].

Počas preletu [[Deep Space 1]] v roku [[2001]], bolo pozorované jadro kométy [[19P/Borrelly]], pričom sa zistilo, že je polovičnej veľkosti (8×4×4 8×4×{{km|4|m}}) oproti Halleyovej kométe. Jadro bolo tiež tmavej farby a plyn unikal iba z dier otočených k Slnku.

Jadro kométy [[P/2007 R5]] má v priemere približne 100 až {{m|200 [[Meter|m]]|w}}.

Najväčší [[Kentaur (planétka)|kentauri]] (nestále, planéty križujúce, ľadové [[asteroid]]y) majú priemer medzi 250 -  – {{km|300 km|m}}. Medzi tri najväčšie patria [[10199 Chariklo]] ({{km|258 km|m}}), [[2060 Chiron]] ({{km|230 km|m}}) a v súčasnosti stratený [[1995 SN55]] ( približne {{km|300 km|m}}).