Jean Chapelain: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 14 bajtov ,  pred 9 rokmi
d
clean up
d (→‎Život: formulácia)
d (clean up)
| obrázok = Jean Chapelain.jpg
| veľkosť obrázka = 230px
| popis = Jean Chapelain -  – portrét neznámeho autora
| pseudonym =
| dátum narodenia = [[4. december]] [[1595]]
| zamestnanie = [[básnik]], [[kritik]]
| národnosť = [[Francúzi|francúzska]]
| obdobie = [[Klasicizmus|klasicizmus]]
| žáner = kritika, báseň
| téma =
| ovplyvnený =
| ovplyvnená =
| významné ocenenia = Prvý člen [[Francúzska akadémia|Francúzskej akadémie]] -  – 7. kreslo
| podpis =
| web =
}}
 
'''Jean Chapelain''' (* [[4. december]] [[1595]] [[Paríž]] [[Francúzsko]] -  – † [[22. február]] [[1674]] [[Paríž]]) bol francúzsky básnik, literárny kritik a prvý člen [[Académie des inscriptions et belles-lettres]].
 
==Život==
Chapelain bol synom notára. V mladosti si získal renomé niekoľkými básňami, čo bolo podporené aj jeho parížskymi známosťami. Vychovávateľ synov veľkého prepošta pána La Trousseho sa stal určitou literárnou autoritou, hoci sám nič vážne nenapísal. Potom, ako uverejnil niekoľko [[Óda|ód]] a jeden preklad pikareskného románu ''Guzman de Alfarache'' od autora [[Mateo Alemán]], sa stal skutočným [[Orákulum|orákulom]] literatúry.
 
Chapelain pripravoval viacero rokov svoju epickú poému ''La Pucelle ou la France délivrée'', ktorá sa stala známou kuriozitou spoločenských salónov. Témou bol život [[Johanka z Arku|Johanky z Arku]]. Vďaka tomu, že autor deklamoval niekoľko veršov z tejto poémy, získal si značnú reputáciu a hovorilo sa o skvelom majstrovskom diele. Zatiaľčo dvanásť prvých spevov publikoval v roku [[1656]], dvanásť posledných nebolo počas jeho života vytlačených, čo spôsobilo všeobecné pohoršenie. [[Nicolas Boileau]] vytriedil autorove [[Epigram|epigramyepigram]]y, ktoré síce nezískali veľkú slávu, no takto sa zachovali do dnešných čias.
 
Jean Chapelain zanechal výraznejšiu stopu po sebe vo francúzskej literárnej kritike, pre ktorú stanovil základné východiská a aplikoval empirické štandardy.
Chapelain sa stal obľúbencom dvora. [[Armand Jean du Plessis de Richelieu|Richelieu]] ho povolal do [[Francúzska akadémia|Francúzskej akadémie]] už pri jej založení a udelil mu penziu 3000 livrov. Poveril ho zostavovaním ''Dictionnaire et de la Grammaire de l'Académie'' a redigovaním kritiky divadelnej hry ''[[Cid]]'' od [[Pierre Corneille|Pierra Corneilla]]. [[Jean-Baptiste Colbert]] ho poveril vytvorením zoznamu spisovateľov a vedcov, ktorí mali dôveru kráľa a ktorým boli udelené slobody a apanáže [[Ľudovít XIV.|Ľudovítom XIV.]]
 
Jedna legenda hovorí, že Chapelain bol extrémny lakomec: hovorilo sa o ňom, že raz ochorel na smrť, lebo sa radšej brodil v rieke, než by mal platiť prevoznú taxu. Alebo, ako podčiarkuje s erudíciou Gustave Lanson, riaditeľ ''Ecole Normale Supérieure'': ''Bál som sa, že je veľa fantázie a legendy vo všetkých anekdotách, ktoré Tallement, Ménage a iní púšťali do obehu o Chapelainovom lakomstve. Je však pravdou, že nosil ošúchaný plášť a úbohú parochňu a že si robil príliš malý oheň vo svojom kozube. On sám sa nám zveril, že vykonával vzdialené návštevy počas dní keď mrzlo, aby sa neocitol v jaskyni. Dostával penzie, ktoré nazýval "určitými", od [[Richelieu|Richelieua]]a, [[Jules Mazarin|Mazarina]], vojvodu de Longueville, princa de Contiho, od [[Ľudovít XIV.|Ľudovíta XIV.]], po jeho smrti našli v jeho kufri päťdesiattisíc [[écu]]. Tento lakomec uprednostňoval vždy svoju hodnosť a prácu pred šťastím.''
 
''Richelieu ho išiel menovať tajomníkom ambasády v Ríme: on odmietol, pretože vyslanec pán de Noailles mu chcel zveriť domáce záležitosti. Jeho pýcha mu však kázala slúžiť len kráľovi. Mazarin mu ponúkol, že ho urobí s tým istým titulom sekretárom kongresu v [[Munster]]i a urobí z neho štátneho radcu, čím získa vyššiu hodnosť. On však nevyťažil nič z týchto dobrých ponúk, hoci politiku vášnivo miloval. V roku [[1662]] odmietol miesto vychovávateľa [[dauphin]]a, ktoré mu ponúkol Montausier. Vzhľadom k veku princa to bola len výnosná sinekúra. Rád požičiaval peniaze svojim priateľom, Flamarensovcom, Rambouilletovcom až do výšky tridsaťtisíc livrov.
 
==Dielo==
* ''Le Gueux, ou la Vie de Guzman d'Alfarache, rendue de l'original espagnol de Mateo Aleman'' ([[1619]]). Le Voleur, ou la Vie de Guzman d'Alfarache. Pourtrait du temps et miroir de la vie humaine. Piece non encore veuë, & renduë fidelement de l'original Espagnol de son premier & veritable Autheur Mateo Aleman. Seconde partie ([[1620]])
* ''Lettre ou discours de M. Chapelain à M. Favereau, portant son opinion sur le poème d'Adonis du cavalier Marino'' ([[1623]])
* ''Les Sentimens de l'Académie française sur la tragi-comédie du Cid'' ([[1638]]). Avec Valentin Conrart.
* ''Ode pour la naissance de Mgr le comte de Dunois'' ([[1646]])
* ''Ode pour Mgr le duc d'Anguien'' ([[1646]])
* ''La Pucelle, ou la France délivrée'', poème héroique ([[1656]])
===Dielo vydané posmrtne===
 
==Externé odkazy==
* [http://gallica.bnf.fr/Search?ArianeWireIndex=index&p=1&lang=EN&q=Jean+Chapelain Gallica -  – texty]
* [http://www.europeana.eu/portal/search.html?query=Jean+Chapelain Europeana]
{{S-start}}
|pred = -
| teraz = [[Zoznam členov Francúzskej akadémie|Kreslo 7]]<br/>[[Francúzska akadémia]]
|roky = [[1634]]  [[1674]]
|potom = [[Isaac de Benserade]]
}}
{{s-end}}
{{portál|Francúzsko|Francúzsky|Literatúra|Literárny}}
{{DEFAULTSORT:Chapelain, Jean}}
 
{{DEFAULTSORT:Chapelain, Jean}}
[[Kategória:Narodenia v 1595]]
[[Kategória:Úmrtia v 1674]]
74 747

úprav