Alžbeta Šarlota Falcká: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
RedBot (diskusia | príspevky)
Vegbot (diskusia | príspevky)
d clean up
Riadok 10:
}}
 
'''Alžbeta Šarlota Falcká''', {{v jazyku|deu|''Elisabeth Charlotte von der Pfalz''}}, zvaná '''Liselotte''' (* [[27. máj]] [[1652]], [[Heidelberg]] -  –  † [[8. december]] [[1722]], [[Saint-Cloud]], [[Francúzsko]]) bola falcká princezná a sobášom orleánska vojvodkyňa.
 
== Životopis ==
Narodila sa ako dcéra falckého [[kurfirst]]a [[Karol Ľudovít Falcký|Karola Ľudovíta Falckého]] a jeho manželky [[Šarlota Hessensko-Kasselská|Šarloty Hessensko-Kasselskej]]. Jej prarodičmi boli z otcovej strany [[Fridrich V. (Falcko)|Fridrich Falcký]] ("''zimný kráľ''") a jeho manželka [[Alžbeta Stuartová]].
 
Už v detstve jej začali hovoriť "Liselotte", skráteným spojením oboch jej mien. Manželstvo jej rodičov nebolo šťastné, otec sa s manželkou rozviedol rok po dcérinom narodení v roku [[1653]] a oženil sa znovu s Máriou Lujzou Degenfeld. Alžbetu a jej brata [[Karol II. Falcký|Karola]] vychovávala ich teta [[Žofia Falcká]]. Liselotte sa mala vydať za svojho bratranca [[Viliam III. Oranžský|Viliama III. Oranžského]], jej otec sa však postavil na stranu [[Francúzsko|Francúzska]] a vydal svoju dcéru za ovdoveného vojvodu orleánskeho [[Filip I. Orleánsky|Filipa I.]], brata francúzskeho kráľa [[Ľudovít XIV.| Ľudovíta XIV.]].
 
[[16. novembra]] roku [[1671]] sa v [[Metz]] konala svadba ''per procura''. Sobáš bol podmienený zmenou Liselottinej viery z [[kalvinizmus|kalvinizmu]] na [[Katolicizmus|katolícke vyznanie]]. Bol to už druhý Filipov sobáš, ktorý mal so svojou prvou manželkou [[Henrietta Anna Stuartová|Henriettou Annou Stuartovou]] štyri deti (v čase sobáša Liselotte a Filipa však žili už len dve dcéry). Všeobecne známe boli jeho [[homosexualita|homosexuálne sklony]], na jeho dvore prebýval rad jeho favoritov. Liselotte však na rozdiel od Filipovej prvej ženy hľadela na svojho muža zmierlivejším zrakom a hoci aj medzi nimi dochádzalo k sporom, v zásade bolo ich manželstvo spokojné; nepanovala síce medzi nimi skutočná láska a vášeň, ale prejavovali si vzájomnú úctu a uznanie a ich manželstvo bolo v rámci daných možností harmonické. Filip a jeho žena boli predovšetkým priateľmi a spojencami. Z ich manželstva vzišli tri deti; najstarší syn však zomrel už v útlom veku:
[[Súbor: De Anekdoten vom Französischen Hofe (Liselotte von der Pfalz) 391.jpg|náhľad|''Anekdoten vom Französischen Hofe'', 1789]]
* Alexander Ľudovít (1673 -  – 1676)
* [[Filip II. Orleánsky|Filip II.]] (1674 -  – 1723), pokračovateľ dynastie [[Bourbon-Orléans]], [[regent]] neplnoletého kráľa [[Ľudovít XV.|Ľudovíta XV.]] Jeho manželkou bola [[Františka Mária Bourbonská]], nemanželská dcéra [[Ľudovít XIV.]] zo vzťahu s [[madame de Montespan]]
* [[Alžbeta Šarlota Orleánska]] (1676 -  – 1744), vydala sa za [[Leopold I. (Lotrinsko)|Leopolda Jozefa]], vojvodu de Bar a [[vojvoda|vojvodu]] [[Lotrinsko|lotrinského]] a bola matkou [[František I. (Svätá rímska ríša)|Františka I. Štefana Lotrinského]].
 
Po narodení tretieho dieťaťa sa dvojica dohodla na ukončení manželských stykov. Liselottinou vášňou sa stalo písanie dopisov. Jej obrovská [[korešpondencia]] obsahuje vynikajúce úvahy a postrehy o dvore Ľudovíta XIV.
 
=== Vojna o falcké dedičstvo ===
Keď zomrel bez potomkov Liselottin brat, kurfirst [[Falcko|Rýnskeho Falcka]] [[Karol II. Falcký]], mali jeho zeme prejsť pod vládu katolíckej línie [[Wittelsbachovci|rýnskych Wittelsbachov]]. Francúzsky kráľ však vystúpil menom Liselotty s dedičskými nárokmi na toto územie; v dôsledku toho vypukol devastujúci vojnový konflikt, [[Deväťročná vojna]] (1688- – 1697), kedy sa proti Francúzsku Ľudovíta XIV. postavila koalícia európskych štátov ([[Augsburgská liga]]) s cieľom zamedziť ďalšie francúzske územie expanziou. Titul falckého kurfirsta nakoniec prešiel do rúk katolíckej línie Wittelsbachovcov, reprezentovanej [[Filip Viliam Falcký|Filipom Viliamom Falckým]], ovšempravdaže za cenu zničenia do tej doby kvitnúcej zeme.
 
=== Smrť ===