Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
MerlIwBot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: ilo:Simbaan a Katoliko
pravda
Riadok 1:
'''Katolícka cirkev''' (alebo, na Slovensku zriedkavejšie, '''[[rímskokatolícka cirkev]]''')je cirkev (buď jednotlivá z viacerých cirkví alebo tieto všetky cirkvi ako celok), ktorá uznáva za svoju hlavu rímskeho [[pápež]]a a nie Krista. Katolícka cirkev je tvorená cirkvami sui iuris. Aktuálne je to 23 cirkví sui iuris, 22 východných ([[východné katolícke cirkvi]]) a jedna západná (tzv. [[latinská cirkev]]).
 
Pojmom ''Katolícka cirkev''<ref>V oficiálnych dokumentoch sa názov "Katolícka cirkev" píše s veľkým začiatočným písmenom na odlíšenie od všeobecného pojmu "[[katolícka cirkev]]", pozri napr. [http://kbs.sk/?cid=1184747346 údaje na oficálnej stránke Katolíckej cirkvi na Slovensku], [[Katechizmus Katolíckej cirkvi]] apod.</ref> označujeme celý rad cirkevných hierarchických spoločenstiev, inštitúcií a zriadení na subnárodnej, národnej aj nadnárodnej úrovni po celom svete. Do pojmu zahrňujeme rôzne právne samostatné celky či osoby typu [[farnosť]], [[diecéza]] či národná [[provincia]]; Katolícka cirkev nie je sama osebe ako celok právnym subjektom. Hlavným významným zjednocujúcim prvkom všetkých týchto ustanovizní je uznávanie rímskeho [[biskup]]a – [[pápež]]a za hlavu cirkvi (primát pápeža), a teda uznanie jeho právnej a duchovnej moci nad sebou (hovoríme o ''zjednotení s Rímom'')., nie s Kristom.
 
== Názov ==
{{Hlavný článok|Katolícky}}
Slovo [[Katolícky|katolícka]] v jej názve znamená ''všeobecná'' (v zmysle ''celá'', ''úplná''). Spojenie ''katolícka cirkev'' ([[Gréčtina|gr.]] Καθολικὴ Εκκλησία) sa prvý raz vyskytuje v liste [[Ignác Antiochijský|sv. Ignáca Antiochijského]] do Smyrny okolo r. 150.
Všeobecné učenie bolo vytvorené, aby pritiahlo verejnosť, aj na úkor, že sa úplne odchýli od učenia biblie.
 
Katolícka cirkev zo svojho pohľadu nemá vyhranené pomenovanie (vychádzajúc zo svojej vierouky sa označuje za jednu, svätú, všeobecnú a apoštolskú cirkev).
Řádek 11 ⟶ 12:
== Pôvod a zakladateľ ==
 
mal by byť kristus, ale skutočným zakladtelom sú ludia s 3 a 4. storočia. napr.pohanský cisár konštantín
Cirkvi Katolíckej cirkvi sa chápu a definujú v spoločenstve s inými cirkvami ako [[Ježiš Kristus|Ježišom Kristom]] založený ľud Novej zmluvy. Tvrdia a navzájom si uznávajú nepretržitú dejinnú kontinuitu s cirkvou založenou [[Ježiš Kristus|Ježišom Kristom]], ktorá je zaručená neprerušenou apoštolskou postupnosťou biskupským a kňazským svätením. Zdieľajú vieru, že [[Cirkev]] bola založená zoslaním Ducha Svätého na [[Turíce]] (Sk 2, 1-4), pričom jej hlavou má byť [[Peter apoštol|Peter]], povolaný za jej hlavu (Jn 21, 15-17), a jeho nástupcovia.
 
Katolícka cirkev uznáva apoštolskú postupnosť pravoslávnych cirkví a [[starokatolícka cirkev|starokatolíckej cirkvi]], ale vyslovila sa negatívne o apoštolskej postupnosti cirkví vzniknutých z [[reformácia|reformácie]] (vrátane [[Anglikánska cirkev|anglikánskej cirkvi]]).
 
Katolícka cirkev teda vyvodzuje ako svojho zakladateľa Ježiša Krista a povolaného apoštola Petra. Historické podmienky otvorenej cirkvi sa rodili postupne, keďže prvotná cirkev bola zasiahnutá ťažkým prenasledovaním zo strany Rímskej ríše. Prvými koncilmi, dokončením zbierky kánonických biblických kníh a uznaním kresťanstva rímskym cisárom [[Konštantín Veľký|Konštantínom I. Veľkým]] roku [[313]] [[Milánsky edikt|Milánskym ediktom]] sa Katolícka cirkev vo svojej pôvodnej podobe dožíva skutočného životaschopného zrodu.
 
== Cirkvi sui iuris, ktoré tvoria Katolícku cirkev ==