Dióda: Rozdiel medzi revíziami

'''Dióda''' je polovodičová elektronická súčiastka s dvoma elektródami, ktorá (ideálne) vedie [[elektrický prúd]] len jedným smerom. Hovoríme, že prúd usmerňuje.

Okrem vákuovej diódy ([[elektrónka#Dióda|elektrónky]]) -, dnes už používanej len zriedkavo vo veľmi špecifických zariadeniach -, sú diódy vyrobené z [[polovodič]]ov (obvykle kremíka) a využívajú polovodičový PN priechod (prípadne tzv. Schottkyho priechod na rozhraní kov-polovodič).

Znesie do tisíc [[volt]]ov v závernom smere a bežne jednotky až desiatky [[ampér]]ov v priepustnom smere. Výkonové usmerňovacie diódy, ktoré sa montujú na chladiče (zváračky, usmerňovače pre trolejbusy atp.), znesú stovky ampérov v priepustnom smere. Úbytok napätia na [[kremík]]ovej dióde v priepustnom smere je cca 0,7 volta[[Volt|V]].

Schottkyho diódy využívajú usmerňovacie vlastnosti priechodu kov-polovodič. Majú menší úbytok napätia v priepustnom smere ako obyčajné usmerňovacie diódy, avšak sú schopné odolávať menším napätiam v závernom smere (10 až 150V150 V) oproti normálnym diódam. Sú veľmi rýchle (Reverse Recovery Time v jednotkach ns). Obe tieto vlastnosti ich predurčujú okrem iného na usmerňovacie aplikácie v [[spínaný zdroj|spínaných zdrojoch]].

V závernom smere začne prepúšťať pri určitom presne definovanom napätí (3V3 V, 5V5 V, 12V12 V atď.), keď nastáva nedeštruktívny prieraz špeciálne pre tento účel skonštruovaného PN priechodu. Aj keď sa používa len jeden názov, v skutočnosti len časť týchto diód využíva Zenerov jav, ostatné využívajú lavínový jav, prípadne kombináciu oboch týchto javov (navonok sa rozlišujú rozdielnou teplotnou závislosťou prahového napätia). Používala sa preto najmä na stabilizáciu napätia. Dnes je jej použitie zriedkavejšie, vo väčšine aplikácií ju nahradili integrované stabilizátory.

Tunelové diódy sa používajú v [[oscilátor]]och a [[zosilňovač]]och až do veľmi vysokých [[frekvencia|frekvencií]] (f =10GHz 10 GHz).