Dióda: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d je to jednak "kenotrón", nie "kenontrón", dvak to nie je pôvodný názov, ale špeciálny typ (priemyselná dióda s vysokým vákuom pre vysoké napätia a malé prúdy)
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 4:
[[Súbor:Ledmrp.jpg|right|thumb|LED dióda]]
 
'''Dióda''' je elektronická súčiastka s dvoma elektródami, ktorá (ideálne) vedie [[elektrický prúd]] len jedným smerom. Hovoríme, že prúd usmerňuje. V starších textoch sa ako '''dióda''' (v užšom zmysle) niekedy označovala [[vákuová dióda]], v novších textoch sa ako '''dióda''' (v užšom zmysle) označuje [[polovodičová dióda]].
 
Podľa prostredie, v ktorom sa uskutočňuje dej určujúci činnosť prvku sa rozlišuje:
Riadok 13:
Okrem vákuovej diódy, ktorá je druhom elektrónky a dnes sa už používa len zriedkavo vo veľmi špecifických zariadeniach, alebo ešte zriedkavejších diód plnených plynom, sú teda diódy dnes vyrobené z [[polovodič]]ov (obvykle kremíka) a využívajú polovodičový PN priechod (prípadne tzv. Schottkyho priechod na rozhraní kov-polovodič).
 
==Funkcie ==
Najdôležitejší typ je [[usmerňovacia dióda]] (staršie vákuová, dnes polovodičová). Je určená na výkonové usmernenie striedavého napätia. Znesie do tisíc [[volt]]ov v závernom smere a bežne jednotky až desiatky [[ampér]]ov v priepustnom smere. Výkonové usmerňovacie diódy, ktoré sa montujú na chladiče (zváračky, usmerňovače pre trolejbusy atp.), znesú stovky ampérov v priepustnom smere. Úbytok napätia na [[kremík]]ovej dióde v priepustnom smere je cca 0,7 [[Volt|V]].
 
Okrem usmerňovania prúdu sa diódy používajú ako tepelný a svetelný senzor, emitor svetla, filter signálu, spínač, detektor a podobne.
=== Usmerňovacia dióda ===
Znesie do tisíc [[volt]]ov v závernom smere a bežne jednotky až desiatky [[ampér]]ov v priepustnom smere. Výkonové usmerňovacie diódy, ktoré sa montujú na chladiče (zváračky, usmerňovače pre trolejbusy atp.), znesú stovky ampérov v priepustnom smere. Úbytok napätia na [[kremík]]ovej dióde v priepustnom smere je cca 0,7 [[Volt|V]].
 
Ďalej pozri v článku [[polovodičová dióda]].
=== Schottkyho dióda ===
Schottkyho diódy využívajú usmerňovacie vlastnosti priechodu kov-polovodič. Majú menší úbytok napätia v priepustnom smere ako obyčajné usmerňovacie diódy, avšak sú schopné odolávať menším napätiam v závernom smere (10 až 150 V) oproti normálnym diódam. Sú veľmi rýchle (Reverse Recovery Time v jednotkach ns). Obe tieto vlastnosti ich predurčujú okrem iného na usmerňovacie aplikácie v [[spínaný zdroj|spínaných zdrojoch]].
 
=== Detekčná ===
Vysokofrekvenčná dióda s mimoriadne malou plochou a teda aj parazitnou kapacitou, niekedy vo forme Schottkyho diódy.
 
=== Svietivá dióda ===
Pozri [[LED]].
 
=== Kapacitná dióda (varikap) ===
Varikap alebo kapacitná dióda je špeciálna polovodičová dióda, ktorá slúži ako napätím riadený kondenzátor.
Varikap je založený na tom, že šírka prechodu NP v závernom smere diódy závisí na pripojenom napätí. Tento efekt sa objavuje pri všetkých polovodičových diódach, ale varikap je pre tento účel špeciálne prispôsobený.
 
Varikapy sa používajú v ladených obvodoch (napríklad v rozhlasových a televíznych prijímačoch) a iných obvodoch vyžadujúcich premennú kapacitu, čím varikapy nahrádzajú otočné kondenzátory.
 
Dôležitá v rádioelektronike pri [[frekvenčná modulácia|frekvenčnej modulácii]] napr. vo [[varaktorová pumpa|varaktorovej pumpe]].
 
=== Zenerova dióda ===
Pozri [[Zenerova dióda]].
 
V závernom smere začne prepúšťať pri určitom presne definovanom napätí (3 V, 5 V, 12 V atď.), keď nastáva nedeštruktívny prieraz špeciálne pre tento účel skonštruovaného PN priechodu. Aj keď sa používa len jeden názov, v skutočnosti len časť týchto diód využíva Zenerov jav, ostatné využívajú lavínový jav, prípadne kombináciu oboch týchto javov (navonok sa rozlišujú rozdielnou teplotnou závislosťou prahového napätia). Používala sa preto najmä na stabilizáciu napätia. Dnes je jej použitie zriedkavejšie, vo väčšine aplikácií ju nahradili integrované stabilizátory.
 
=== Tunelová dióda ===
Starší názov Esakiho dióda. Vyrába sa zo silne dotovaného [[germánium|germánia]] alebo [[arzenid]]u [[gálium|gália]]. Je to dióda, ktorá vykazuje na Volt-Ampérovej charakteristike oblasť záporného diferenciálneho odporu. Pri spätnom zapojení sa chová ako linearny [[rezistor]] s malým odporom. Oblasť VA charakteristiky so záporným dynamickým odporom vzniká vplyvom [[tunelový jav|tunelového javu]]. Tento jav vzniká pri veľmi úzkych prechodoch PN s veľmi vysokou koncentráciu prímesí po oboch stranách prechodu PN.
Tunelové diódy sa používajú v [[oscilátor]]och a [[zosilňovač]]och až do veľmi vysokých [[frekvencia|frekvencií]] (f = 10 GHz).
 
== Iné projekty ==