Dimotiki: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Epikouros (diskusia | príspevky)
JAnDbot (diskusia | príspevky)
d r2.7.2) (robot Zmenil: uk:Димотика; kozmetické zmeny
Riadok 68:
Niektoré novogrécke frázy sa zachovali zo starogréčtiny, pričom v novej gréčtine nemajú gramatické vysvetlenie. Sú to frázy ako εντάξει (V poriadku), pričom slovo εν bola starogrécka predložka v. Ďalšie spojenie je Δόξα τω Θεώ (Dóxa to Theo, Chváľa Bohu), pričom je to starogrécky datív. Niektoré slová sa stále vyskytujú v starovekom skloňovaní, napr. slovo η πόλη (mesto) nemá, ako by sa predpokladalo v nominatíve množného čísla tvar οι πόλες (i póles, mestá), ale starogrécke množné číslo οι πόλεις (i pólis, mestá). Rovnako je to aj v slove η δεσπινύς (i despinýs, slečna). Toto slovo sa vďaka starogréckej koncovke nedá skloňovať a je v ostatných pádoch buď nesklonné, alebo sa skloňuje podľa starogréckych pravidiel, teda genitív bude της δεσπινίδος (tis despinýdos). Gréčtina dimotiki má mnoho výnimiek s pravidiel, kedy majú mužské koncovky ženské členy a naopak, avšak takýchto slov nie je veľa. Napr. slovo η όδος (i ódos, ulica), η je ženský člen, ale os je mužská koncovka. Skloňuje sa to tak, že sa slovo samé skloňuje podľa mužského pravidla, zatiaľ čo sa pridávajú ženské členy daných pádov, teda i ódos, tis ódu, tin ódo. Taktiež skoro všetky grécke ostrovy majú mužskú koncovku os, ale ženský člen, napr. i Kos, i Kypros (Cyprus)...
 
== Cudzie slová ==
Najviac cudzích slov v gréčtine pochádza z [[Taliančina|taliančiny]]. Mnohé z nich sa pod vplyvom kathareusy vytratili, no mnohé pretrvali do dnes. Nie všetky talianske slová nahradili aj grécke, často sa používali oba termíny. Talianske slová sú napr. ''bratsio-remeno (tal. braccio)'', ''gamba (noha)'', ''bukali (fľaša, tal. botiglia)'', ''piatsa (námestie, tal. piazza)'', piato (tanier), ''kambos (pole, nížina, tal. campo)'', ''grota (jaskyňa, tal. grotta)'', ''fatsa (tvár, tal. faccia)'', ''valitsa (kufor, tal. valiggia)'', ''kuzina (kuchyňa. tal. cucina''), ''armada (armáda)'',
 
Riadok 75:
Počas tureckej nadvlády sa do jazyka dostali aj turecké slová. Napríklad: ''paputsi (topánka)'', ''karpuzi (melón)'', ''chasapis (mäsiar)'', ''serjani (výlet)'', ''kapaki (pokrievka)'', ''kotsani (stonka)'', ''alani (chlapec)'', ''glendi (zábava)''.
 
Pošas raného stredoveku, ale aj neskôr, kvôli stykom so slovanskými národmi sa do gréčtiny dostali slovanské slová, napr.: ''tsekuri (sekera)'', ''detsiko (dieťa, slovo používané v dialekte [[Rumélia|RuméliRumélie]]e))'', ''glitsa (špina)'', ''gavrani (havran)'', ''ververa (veverica)'', ''glava (hlava, len v niektorých dialektoch)'', ''gorizo (zapaľujem, dialekt)'', ''veduri (vedro)'', ''kosa (kosa, kosák)''.
 
Albánske slová preberali Gréci od [[Arvaniti|Arvanitov]], ktorí v stredoveku prišli do Grécka. Sú to slová napr.: ''bukuros (pekný)'', ''luludi (kvet)'', ''fustanella (kilt)'', ''mangas ("frajer")'', ''tsupra (dievča)'', ''katsiki (koza)''.
Riadok 162:
 
Aj oficiálne dimotiky má určité slová, ktoré sa radia ako nespisovné. Sú to ľudové slová, či pokriky, ktoré nemajú žiaden význam, napr. slovo αιντε (aide), ktoré sa používa na začiatku vety ako nejaký pokrik. Ďalšie takéto slovo môže byť βρε (vre), napr. častá je fráza τι κανείς βρε; (Ti kanís vre? Ako sa máš-vre). Posledné slovo môže byť slovo μορε (more). Takisto je to iba pokrik, ktorý sa používal hlavne v starších dobách a často aj so slovom aide, napr. Αιντε μορε που πας τόρα; (Aide more pu pas tóra? Aide more kam teraz ideš?). Ďalší hovorový prvok môže byť slovo κι (ki), ktoré je skrátením slova και (ke,a,aj).
 
 
 
[[Kategória:Gréčtina]]
Řádek 183 ⟶ 181:
[[nl:Dimotiki]]
[[ru:Димотика]]
[[uk:ДімотікаДимотика]]