Franz Xaver Messerschmidt: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Nadja (diskusia | príspevky)
d →‎Charakterové hlavy: označenie citátu
Nadja (diskusia | príspevky)
d →‎Životopis: SGML/HMTL numeric character reference endings
Riadok 7:
V devätnástich rokoch odišiel študovať na [[Akadémia výtvarných umení vo Viedni|Akadémiu výtvarných umení]] do Viedne. Po ukončení štúdií zostal vo Viedni, kde získal zákazky cisárskeho domu (niektoré z týchto zákaziek, prevedených v [[baroko]]vom štýle, sa dochovali, napr. bronzové sochy Márie Terézie a Františka Štefana Lotrinského, ktoré sú uložené v rakúskej galérii v Belvederi). Messerschmidt tvoril sochy nezvyčajne realistické a jednoduché, pod rozhodújucim vplyvom [[Balthasar Ferdinand Moll|Balthasara Ferdinanda Molla]]. K tomuto štýlu patria aj dve nadživotné cínové sochy cisárskeho páru, vytvorené medzi rokmi 1764 až 1766 a diela s náboženskou tématikou. Svoju barokovú tvorbu zakončil [[busta|bustou]] súdneho lekára Gerarda Swietena, ktorú daroval cisárovnej.
 
Po prelome v tvorbe, ku ktorému došlo, keď mal 33 rokov, sa začínajú objavovať jeho neo-klasické diela, v ktorých Messerschmidt zúročil skúsenosti získané v roku 1765 počas študijnej cesty do Ríma. Jedným z úvodných diel tohto obdobia je hlava známeho lekára [[Franz Anton Mesmer|Franza Antona Mesmera]]. Do tohto obdobia (1970 – 1972) spadá aj začiatok jeho tvorby „charakterových hláv“, ktorý bol spojený s istými paranoidnými myšlienkami a halucináciami, ktorými majster začal trpieť. Neskôr sa jeho stav zhoršil natoľko, že v roku 1774, keď opätovne žiadal o funkciu vedúceho profesora na Akadémii, kde vyučoval od roku 1769, bol vylúčený z výučby. &#91V91;V liste k cisárovnej gróf Kounic chváli Messerschmidtove schopnosti, ale píše, že kvôli povahe jeho choroby (odvoláva sa na "zmätok v hlave") by vykonávanie funkcie Messerschmidtom inštitúcii škodilo.]
 
Rozhorčený Messerschmidt opúšťa Viedeň a sťahuje sa najprv do rodného Wiesensteigu, odtiaľ v tom istom roku do Mníchova. Tu čaká 2 roky na sľúbené miesto pri dvore. Napokon odchádza v r. 1777 do [[Bratislava|Pressburgu]], kde pracuje jeho brat Johann Adam ako sochár. Tu strávi svojich posledných šesť rokov života a živí sa predajom svojich diel, pričom sa venuje aj tvorbe svojich známych „škeriacich sa hláv“.