Verzia z 22:22, 1. august 2012 upraviť Vasiľ (diskusia \| príspevky) Výnimky z blokovaní IP, S právom rollback 190 845 editací d fix. ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 22:50, 1. august 2012 upraviť vrátiť Ruwolf (diskusia \| príspevky) 1 947 editací d preklepy Ďalšia úprava →
Riadok 1: '''Franz Xaver Messerschmidt''' (* [[6. február]] 1[[~~736~~1736]], [[Wiesensteig]] - † [[19. august]] [[1783]], [[Bratislava]]) bol nemecko-rakúsky barokový sochár, jeden z najznámejších v 18. storočí, predovšetkým vďaka jeho trochu kurióznej sérii „charakterových hláv“. == Životopis == Riadok 5: Narodil sa na juhozápade Nemecka. Vyrástol v [[Mníchov]]e v dome svojho strýka sochára Johanna Baptistu Strauba, neskôr prežil dva roky v dielni Philippa Jakoba Strauba, ďalšieho sochára z jeho rodiny, v [[Graz\|Graz]]i. V devätnástich rokoch odišiel študovať na [[Akadémia výtvarných umení vo Viedni\|Akadémiu výtvarných umení]] do Viedne. Po ukončení štúdií zostal vo Viedni, kde získal zákazky cisárskeho domu (niektoré z týchto zákaziek, prevedených v [[~~baroko~~barok]]ovom štýle, sa dochovali, napr. bronzové sochy Márie Terézie a Františka Štefana Lotrinského, ktoré sú uložené v rakúskej galérii v Belvederi). Messerschmidt tvoril sochy nezvyčajne realistické a jednoduché, pod rozhodújucim vplyvom [[Balthasar Ferdinand Moll\|Balthasara Ferdinanda Molla]]. K tomuto štýlu patria aj dve nadživotné [[cín]]ové sochy cisárskeho páru, vytvorené medzi rokmi [[1764]] až [[1766]], a diela s náboženskou tématikou. Svoju barokovú tvorbu zakončil [[busta\|bustou]] súdneho lekára Gerarda Swietena, ktorú daroval cisárovnej. Po prelome v tvorbe, ku ktorému došlo, keď mal 33 rokov, sa začali objavovať jeho neo-klasické diela v ktorých Messerschmidt zúročil skúsenosti získané v roku [[1765]] počas študijnej cesty do [[Rím]]a. Jedným z úvodných diel tohto obdobia je hlava známeho lekára [[Franz Anton Mesmer\|Franza Antona Mesmera]]. Do tohto obdobia (1970 – 1972) spadá aj začiatok jeho tvorby „charakterových hláv“, ktorý bol spojený s istými paranoidnými myšlienkami a halucináciami, ktorými majster začal trpieť. Neskôr sa jeho stav zhoršil natoľko, že v roku [[1774]], keď opätovne žiadal o funkciu vedúceho profesora na Akadémii, kde vyučoval od roku [[1769]], bol vylúčený z výučby. [V liste k cisárovnej gróf Kounic chváli Messerschmidtove schopnosti, ale píše, že kvôli povahe jeho choroby (odvoláva sa na "zmätok v hlave") by vykonávanie funkcie Messerschmidtom inštitúcii škodilo.] Riadok 28: }}</ref></blockquote> Toto pomenovanie sa však napriek tomu dodnes používa. Boli aj vytvorené viaceré odliatky hláv, v r.roku 1[[~~816~~1816]] si nechal vyrobiť súbor odliatkov knieža Lichtenstein, ktorý ich umiestnil vo svojom zámku vo [[Valtice\|Valticiach]]. Možné vysvetlenie ich vzniku je skryté vo zverejnenom prepise rozhovoru nemeckého spisovateľa F. Nikolasa, ktorý navštívil Messerschmidta r.roku [[1781]], v jeho štúdiu v Bratislave. Messerschmidt zrejme trpel [[Crohnova choroba\|Crohnovou chorobou]] a toto bol jeho spôsob odreagovania sa od svojich problémov.<br /> Vysvetlení je však viacero. Iným je jeho duševná choroba, ktorá podľa jeho presvedčenia bola zapríčinená duchom, ktorý ho trápil svojimi grimasami. Jeho zvečnením ho Messerschmidt zneškodnil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu \|priezvisko = Gabriel

Franz Xaver Messerschmidt: Rozdiel medzi revíziami