Bitka pri Termopylách: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Junie (diskusia | príspevky)
d →‎Epitaf: pravopis, preklepy, gramatika
14nu5 (diskusia | príspevky)
d →‎Panhelénsky kongres: typo + štylizácia
Riadok 58:
[[Súbor:Thermopylae-Air-View.jpg|náhľad|Pohľad na oblasť okolo Termopylského priesmyku zo vzduchu]]Vnútorná nejednotnosť gréckych mestských štátov a neochota niektorých bojovať proti Perzii spôsobili, že [[Xerxes I.|Xerxes]] získal priazeň alebo aspoň neutralitu [[Tesália (historické územie)|Thessálie]], [[Argos (krajina na Pelopenéze)|Argu]] i ďalších miest v centrálnom Grécku.<ref>{{harvbz|Herodotos|1972|Pr=[http://www.perseus.tufts.edu/hopper/text?doc=Perseus%3Atext%3A1999.01.0126%3Abook%3D7%3Achapter%3D132%3Asection%3D1 7.132]}}</ref> Proti perzskej invázii sa však rozhodne postavili Atény a najmä Sparta, vládnuca najsilnejším pozemným vojskom v celom Grécku. Obe mestá sa spoločne postavili do čela obrany proti Perzii.<ref name="Grant_1999" />
 
Na jeseň roku 481 pred Kr. sa v [[Korint|korintskom]] Istme konal snem miest (tzv. panhelénsky kongres),<ref>{{harvbz|Herodotos|1972|Pr=[http://www.perseus.tufts.edu/hopper/text?doc=Hdt.+7.145.1 7.145]}}</ref> na ktorom vznikla aliancia (spolok) gréckych mestských štátov. Mala právo vysielať emisárov, pýtať pomoc a po vzájomnej porade posielať jednotky z členských štátov na miesta, ktoré bolo treba brániť. Bol to významný moment pre rozdrobený grécky svet, veď niektoré zúčastnené mestá boli v skutočnosti ešte stále vo vzájomnom vojnovom stave (napr. Atény s Aiginou).<ref>{{harvbz|Holland|2006|St=226}}</ref>
 
Na jar roku [[480 pred Kr.]] sa opäť zišiel snem. Tesálska delegácia navrhla, aby sa grécke vojsko zhromaždilo pri Olympskom priesmyku v úzkom údolí [[Tempe (rieka)|Tempy]], na hranici [[Tesália (historické územie)|Tesálie]], a tam sa postavilo Xerxovmu postupu. Armádu 10&thinsp;000 [[hopliti|hoplitov]] poslali pod vedením Sparťana Euaineta do údolia, o ktorom Gréci verili, že ho musia Peržania na svojom pochode prejsť. V čase, keď už mali na mieste vojakov, [[Alexander I. (kráľ)|Alexander I. Macedónsky]] ich presvedčil, aby odišli. Pravdepodobne sa dozvedeli, že Xerxes ich môže obísť cez [[Sarantoporský priesmyk]] a následne prečísliť. Neskôr prešiel práve cez tento druhý priesmykmenovaný.<ref>{{harvbz|Herodotos|1972|Pr=[http://www.perseus.tufts.edu/hopper/text?doc=Hdt.+7.173.1 7.173]}}</ref> O krátky čas dostali správu, že prekročil Helespont.<ref>{{harvbz|Holland|2006|Sst=248–249}}</ref>
 
Následný plán navrhol Temistokles: Xerxes musel na ceste na juh do [[Helada (starovek)|Helady]] a na [[Peloponéz (polostrov)|Peloponéz]] prejsť cez veľmi úzky Termopylský priesmyk (v prekl. „Horúce brány“),<ref>{{harvbz|Smith|1870|Pr=[http://www.perseus.tufts.edu/hopper/text?doc=Perseus:text:1999.04.0064:id=thermopylae-geo Thermopylae]}}</ref> osem kilometrov dlhý priesmyk medzi útesmi Kallidromu v pohorí Oita a morom. Dal by sa jednoducho uzavrieť gréckym vojskom aj napriekproti perzskej presile. Okrem toho, plán počítal s námornou blokádou perzského loďstva uzatvorením úžiny pri [[Artemision (mys)|myse Artemision]] v severnej [[Eubója|EubojiEubóji]] aténskym loďstvom o sile 271 triér. Tým bránilo perzskému loďstvu oboplávať termopylský priesmyk a napadnúť Grékov od chrbta. Snem túto zdvojenú stratégiu prijal.<ref>{{harvbz|Holland|2006|Sst=255–257}}</ref><ref name="Grant_1999" /> Peloponézske mestá vymysleli plán ústupu, pri ktorom, okrem iného, mali byť aténske ženy a deti naraz evakuované do peloponézskeho mesta [[Troizén]].<ref>{{harvbz|Herodotos|1972|Pr=[http://www.perseus.tufts.edu/hopper/text?doc=Hdt.+8.40.1 8.40]}}</ref>
 
== Predohra ==