Junkers Ju 52: Rozdiel medzi revíziami

| názov=Junkers Ju 52/3m

| obrázok=Obrázok:Junkers Ju 52 USAF.jpg

| výrobca=[[Junkers]]

| konštruktér=[[Hugo Junkers]]

 

== Vznik a vývoj ==

Na začiatku 30. rokov 20. storočia bolo jasné, že zvýšenie dopytu po nákladnej leteckej doprave nebude s vtedajšími typmi lietadiel možné uspokojiť. Preto bol Ing. Zindel požiadaný, aby sa ujal vývoja lietadla, poháňaného jedným motorom a ktoré by bolo schopné previezť náklad s hmotnosťou 2 tony na vzdialenosť 800 km. Nový projekt Ing. Zindel začal prepracovaním stroja Junkers W-33, z ktorého vytvoril nový Ju 52. Tak v roku 1930 z továrne firmy Junkers vyšlo nové jednomotorové, dolnokrídle lietadlo určené na prevoz pasažierov alebo tovaru s charakteristickým poťahom z vlnitého plechu. Tento stroj po prvý krát vzlietol 13. októbra 1930 a bol poháňaný jedným motorom Junkers L.88 s výkonom 800 hp. Počas tohto letu niesol na palube náklad s hmotnosťou 2 tony a doletel s ním na vzdialenosť 1 500 km, čo boli vlastnosti, ktoré v tom čase nemohlo dosiahnuť žiadne iné lietadlo. Od samého začiatku mal tento stroj veľkú perspektívu. Takmer celý nasledujúci rok prebiehali skúšky a boli pokusne inštalované rôzne pohonné jednotky. V tom čase bol jeden kus exportovaný do Kanady a jeden do Švédska. Po zistení nedostatočných výkonov lietadla, poháňaného len jedným motorom bolo pristúpené k inštalácii ďalších dvoch pohonných jednotiek ''BMW 132A-3'', ktoré boli v skutočnosti licenčne vyrábané ''Pratt & Whitney Hornet''. Vývoj Ju 52/3m viedol šéfkonštruktér [[Ernst Zindel]] ako nástupcu úspešných dopravných lietadiel ''W 33'' a ''W 34''. Medzi jeho charakteristické črty patril aj poťah vlnitým plechom, ktorý [[Hugo Junkers]] použil už počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]]. Prvý Ju 52/3m bol dodaný firme Lloyd Aero Boliviano v roku 1932. Počas alpskej medzinárodnej leteckej show, ktorá sa konala 28. júna 1932 bol Ju 52/3m predstavený verejnosti po prvý krát a zároveň získal prvé miesto v kategórii transportných lietadiel. Firma Junkers Flugzeug und Motorenwerke AG vyrábala Ju 52/3m v továrniach v Dessau, Ascherslebene, Bernsburgu, Halberstadte, Leopoldshalle, Lipsku-Mockau a v Breslavi. Neskôr, na konci roka 1938 bola výroba začatá aj v pražskej továrni Letov a po dobytí Francúzska aj v parížskej továrni Villacoublay. V Nemecku sa na jeho výrobe podieľala aj firma Weserflug a ATG. Do konca vojny ich vyrobili vyše 4 000 ks. Ďalšie boli vyrobené po vojne v [[Španielsko|Španielsku]] a [[Francúzsko|Francúzsku]]. Spolu tak vzniklo 4 845 strojov tohoto typu.

 

== Operačné nasadenie ==

[[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-026-0122-32A, Griechenland, Kreta, Ju 52.jpg|thumb|right|250px|'''Junkers Ju 52''' na Kréte, 1943.]]

Po svojom verejnom predstavení v lete 1932 získal Ju 52/3m v krátkom čase povesť pohodlného a bezpečného lietadla. V tom čase sa po prvý krát objavila jeho prezývka "Tante Ju". Koncom roka 1932 boli prvé Ju 52 dodané Lufthanse, ktorá ich nasadila na najvyťaženejších linkách [[Berlín]] – [[Londýn]] a [[Berlín]] - [[Rím]]. Po tom čo sa u Lufthansy osvedčil, objednala ich táto spoločnosť viac než 230 ks. Preto Junkers Ju 52 tvoril v 30. rokoch 20. storočia základ leteckého parku [[Lufthansa|Lufthansy]]. Onedlho toto lietadlo zakúpilo pre svoje letecké spoločnosti 25 krajín po celom svete. Používaný bol dokonca aj spoločnosťou [[British Airways]] a [[Swiss Air]]. Pred druhou svetovou vojnou tvoril letecký park Argentíny, Rakúska, Belgicka, Bolívie, Brazílie, Ekvádoru, Fínska, Grécka, Maďarska, Talianska, Peru, Poľska, Portugalska, Južnej Afriky, Španielska, Švajčiarska, Švédska a Turecka.

V závislosti od konkrétneho zákazníka boli inštalované rôzne motory a výbavy interiéru. Spomedzi nich boli Ju 52 s motormi BMW 132A/E, Pratt & Whittney Hornet SleG, Pratt & Whittney Wasp S3H1-G, Piaggio PXR, Bristol Pegasus VI a Jumo 205C.

Po tom, čo Hitler odstúpil od Versaillskej zmluvy, začala Luftwaffe hľadať vhodné lietadlo pre svoje letecké transportné jednotky a rozhodla sa pre Ju 52. Tak vznikla potreba prekonštruovania Ju 52 na vojenské účely. Prvou takto prekonštruovanou verziou bol Ju 52/3m Sa3, ktorý bol intenzívne používaný na osobnú prepravu, nákladnú dopravu a výcvik pilotov. V roku 1934 bola skonštruovaná prvá skutočná vojenská verzia Ju 52/3m g3e, osadená motormi BMW 132A. Zároveň tvoril Ju 52/3m aj jadro bombardovacích jednotiek dovtedy, dokiaľ neboli v roku 1936 dostupné nové stroje ako [[Heinkel He 111|He-111]], [[Junkers Ju-86|Ju-86]] alebo [[Dornier Do 17|Do-17]]. Civilná verzia Ju 52/3m sa od vojenskej odlišovala v inštalácii chvostového kolieska, zatiaľčo vojenská verzia mala na jeho mieste pristávaciu lyžu. Táto lyža však spôsobovala problémy pri pohybe na letiskách. Tento problém bol odstránený pri verzii Ju 52/3m g4e. Do roku 1939 bol Ju 52/3m g4e hlavným transportným lietadlom Luftwaffe a väčšina Ju 52/3m g3e bola prebudovaná na tento štandard.

=== Španielska občianska vojna ===

{{Hlavný článok|Španielska občianska vojna}}

[[Súbor:Lufthansa D-APOR Junkers Ju 52 in Oslo.jpeg|thumb|250px|'''Junkers Ju 52/3m''' s plavákmi, 1936.]]

Keď 18. júla 1936 vypukla Španielska občianska vojna, [[Nacistické Nemecko|Nemecko]] začalo neskrývane podporovať tamojších [[Fašisti|fašistov]] a na ich podporu vyslali 20 lietadiel Ju 52 a 6 stíhačiek [[Heinkel He 51|He-51]]. Skupina Ju 52 bola vedená hauptmannom ''von Morcau'', ktorý velil 42 pilotom. Ich najdôležitejšou úlohou bolo prepravenie 8 899 vojakov, 44 ks poľných diel, 90 ks ťažkých guľometov a 137 ton munície z [[Maroko|Maroka]] do [[Španielsko|Španielska]] v septembri 1936. V novembri 1936 bola sformované Légia Kondor, ktorá pozostávala z troch letiek vybavených lietadlami Ju 52/3m g3es. Légia Kondor pozostávala z dobrovoľníkov spomedzi personálu Luftwaffe, ktorí nosili uniformy španielskeho nacionalistického letectva. V rámci légie bol veľmi rýchlo nahradený bombardérmi Do-17E-1 a He-111B-1 a prebytočné Ju 52 boli darované nacionalistickému letectvu, kde získal prezývku "Pava" - "Moriak". Počas tejto vojny bol Ju 52/3m nasadený aj ako bombardér, avšak už v polovici roka 1937 bolo jasné, že na túto úlohu sa nehodí. Koncom 30. rokov 20. storočia boli totiž dostupné len horizontálne bombovnice, preto nemohli byť nainštalované na Ju 52/3m. Priamo v strede lietadla, pod batožinovým priestorom sa totiž nachádzala stredná časť krídla spolu s jeho uchytením a malý priestor medzi týmto uchytením neumožňoval dokonca ani inštaláciu malých 50 kg bômb. Naviac disponoval Ju 52 nízkou rýchlosťou a malou obratnosťou, čo z neho robilo ľahkú korisť pre nepriateľské stíhačky a protilietadlové delostrelectvo. Napriek tomu však vo [[Francisco Franco|frankistickom]] letectve slúžilo viacero Ju 52/3m g4e v jednotke ''Grupo de Bombardo Nocturno 2-G-22'' až do 26. marca 1939, kedy podnikol svoju poslednú bombardovaciu misiu pri nálete na mesto Belmez.

=== Druhá svetová vojna ===

{{Hlavný článok|Druhá svetová vojna}}

[[Súbor:Ju 52 3m 01.jpg|thumb|250px|left|'''Junkers Ju 52''' na letisku Samedan, 2007.]]

Na strane [[Tretia ríša|Nemecka]] sa zúčastnil všetkých dôležitých bojových operáciách 2. svetovej vojny. Na začiatku 2 . svetovej vojny mala Luftwaffe k dispozícii takmer 1 000 ks týchto lietadiel. Počas [[Fall Weiss|útoku na Poľsko]] bol nasadený v počte takmer 550 ks. Okupácia Poľska napredovala rýchlejšie než bolo plánované a tak plánované parašutistické výsadky za pomoci Ju 52 neboli uskutočnené. Veľká časť aktivít prebiehala v južnom sektore, kde Ju 52 zásobovali tankové a motorizované jednotky. Straty Ju 52 v tejto kampani boli ľahké.

Počas 6. a 7. apríla 1940 sa na letiskách v [[Šlezvicko-Holštajnsko|Šlezvicku-Holštajnsku]] zhromaždili lietadlá Ju 52/3m v príprave na inváziu do [[Dánsko|Dánska]] a [[Nórsko|Nórska]], ktorá mala označenie operácia [[Operácia Wesserübung|Wesserübung]]. Krátko po 7:00 ráno, dňa 9. apríla 1940 vzlietol tucet Ju 52/3m s parašutistami na palube, ktorí mali obsadiť letisko [[Aalborg]] v severnom [[Jutský polostrov|Jutsku]]. Letisko bolo potrebné ako odrazový mostík pre inváziu do Nórska. Aj napriek tomu, že okupácia Dánska prebehla podľa očakávaní, invázia do Nórska sa ukázala byť komplikovanejšia než sa predpokladalo. Počas prvej polovice dňa bolo vysadených približne 900 vojakov, ktorí obsadili letisko Fornebu, ležiace neďaleko od [[Oslo|Osla]], pričom obsadili letisko aj mesto. Avšak okupačné jednotky sa stretli s tvrdým odporom vo fjorde Oslo, čo dalo nórskej kráľovskej rodine a vláde čas na útek do Anglicka. Okupácia Dánska a južnej časti Nórska bola ukončená koncom apríla. [[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-003-3446-16, Russland, Festung Demjansk, Ju 52.jpg|thumb|225px|'''Junkers Ju 52''' zásobuje obkľúčené jednotky pri Demjansku. Viditeľná je biela umývateľná zimná kamufláž,1942.]]Splniť úlohy, ktoré jednotky vybavené Ju 52/3m dostali, trvalo len 10 dní a až na jednu skupinu sa všetky tieto jednotky vrátili späť domov, kde sa pripravovali na ďalšiu kampaň. Počas týchto operácií stratila [[Luftwaffe]] približne 150 ks Ju 52/3m, čo sa však malo ukázať ako relatívne znesiteľné straty, v porovnaní s nasledujúcimi operáciami.

V bojoch v severnej Afrike pomáhal Ju 52/3m pri odsune nemeckého [[Afrikakorps|Afrikakorpsu]], pričom v apríli 1943 v priebehu troch týždňov bolo zničených vyše 400 týchto lietadiel. Najničivejšou operáciou v tomto ťažení bol pre Ju 52 pokus o odsun nemeckých jednotiek z [[Tunisko|Tuniska]].

S postupom času bola zastaralosť jeho koncepcie čoraz zjavnejšia, avšak Luftwaffe ho nemala čím nahradiť a tak slúžil až do konca vojny. Vo Francúzsku sa vyrábal pod označením ''A.A.C. 1 Toucan'' až do roku 1947, pričom bolo vyrobených 415 ks. Španielska firma ''CASA'' ho vyrábala pod označením ''CASA 352'' až do roku 1952.

=== Povojnové použitie ===

[[Súbor:Junkers Ju 52 at the USAF Museum 2007.jpg|thumb|250px|Zrekonštruovaný '''Junkers Ju 52/3m''' v americkom múzeu, 2007.]]

V Nórsku bolo po vojne skonštruovaných niekoľko Ju 52/3m, s použitím náhradných častí zanechaných Nemcami v továrni Horten Flyfabrik. Francúzska továreň Amiot v meste Colombes vyprodukovala 415 ks Ju 52, ktorý získal názov AAC.1 Toucan a slúžil v Indo-Čínskom konflikte a v severnej Afrike. Po ich vyradení v roku 1960 ich niekoľko zakúpilo Portugalsko a používalo ich až do roku 1971. Po druhej svetovej vojne lietali Ju 52/3m až do polovice 50. rokov 20. storočia na vnútroštátnych linkách aj v službách spoločnosti [[ČSA]]. Celkovo sa do výzbroje dostalo 13 ks zrekonštruovaných lietadiel Ju-52, ktoré tu po sebe zanechala Luftwaffe. Tieto boli zaradené aj do 1. leteckého dopravného pluku, kde slúžili pod označením ''D 52''.

== Verzie ==

* '''Ju 52/3m g4e''': verzia s motormi BMW 132A. Mala posilnenú podlahu a podvozok. Na uľahčenie vykladania a nakladania nákladu mala veľké dvere na pravej strane trupu a na vrchnej časti trupu. Továreň Weserflug v [[Brémy|Brémach]] vyrobila prvý prototyp niekoľko málo tam vyrobených strojov slúžilo v [[Lufthansa|Deutsche Lufthansa]].

* '''Ju 52/3m g5e''': táto verzia sa do výroby dostala v roku 1940 a mohla byť osadená plavákmi aj klasickým podvozkom. Plaváková verzia Ju 52/3m g5e (See) bola úspešne nasadená pri výsadku horských jednotiek Wehrmachtu v nórskych fjordoch, ktoré inak boli pre parašutistov a klasickú pechotu nedostupné. Poháňal ju motor BMW 132-T2, s výkonom 830 hp a na objednávku mohol byť osadený systémom "Schleppshorn 6000", určeným na vlek klzákov.

* '''Ju 52/3m g14e''': počas nasadenia na [[Východný front (2. svetová vojna)|východnom fronte]] utrpeli mnohé Ju 52/3m ťažké poškodenie. Aj keď stroj útoky prežil, posádka zvyčajne utrpela ťažké straty. Preto sa Junkers rozhodol skonštruovať nepriestrelnú verziu Ju 52/3m, vychádzajúcu z Ju 52/3m g8e, ktorá by takúto ochranu posádke poskytovala. Do služby sa ich však dostalo len niekoľko kusov.

[[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-331-3045-17, Russland, Ju 52 mit Minensprengring.jpg|thumb|250px|'''Junkers Ju 52/3m MS''' s odmínovacím kruhom, 1942.]]

== Technický popis ==

Junkers Ju 52/3m je trojmotorový samonosný dolnoplošník pre troj až štvorčlennú posádku a devätnásť cestujúcich. Kovová kostra krídla, pevných aj pohyblivých chvostových plôch a trupu, je potiahnutá typickým vlnitým duralovým plechom. Aj krycie plechy motorov sú duralové. Hviezdicové motory umiestnené v gondolách a prednej časti trupu poháňali kovové dvojlisté vrtule, bez meniteľného uhla nábehu. Podvozok bol pevný.

[[Súbor:352-L Silh.jpg|right|300px|]]

=== Technické údaje ===

* '''Posádka:''' 3

* '''Prepravná kapacita:''' 18 vojakov alebo 12 ležiacich

 

=== Výkony ===

* '''Maximálna rýchlosť:''' 265 km/h pri zemi

* '''Cestovná rýchlosť:''' 211 km/h