Volgograd: Rozdiel medzi revíziami

| etymology = do r. 1925 —  – Caricyn<br />do r. 1961 —  – Stalingrad

'''Volgograd''' (azbukou: Волгоград); v rokoch [[1598]] -  – [[1925]] '''Caricyn''' (Царицын); do roku [[1961]] '''Stalingrad''' (Сталинград) je mesto v [[Ruská federácia|Ruskej federácii]], administratívne centrum [[Volgogradská oblasť|Volgogradskej oblasti]], ležiace na mieste, kde do [[Volga|Volgy]] vteká rieka [[Carica]]. Roku 2002 malo 1&nbsp; 011&nbsp; 417 obyvateľov, s aglomeráciou 1&nbsp; 470&nbsp; 000. Do histórie sa zapísalo najmä ako dejisko [[bitka o Stalingrad|Stalingradskej bitky]] počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Po vojne získalo titul [[Mesto-hrdina]].

Mesto má mierne [[kontinentálne podnebie]] s horúcimi letami a chladnými zimami. Priemerný ročný úhrn zrážok dosahuje {{mm|330|m}}. Priemerná teplota v januári dosahuje −7,3&nbsp; °C (najnižšia zaznamenaná bola −32&nbsp; °C). Priemerná teplota v júli sa pohybuje okolo 24,2&nbsp; °C (najvyššia zaznamenaná 43&nbsp; °C). Boli tu zaznamenané veľké zmeny teplôt. Zima zvykne byť mierna s častými ochladeniami a otepleniami. Najchladnejší mesiac v roku je február. Letá bývajú horúce.

V roku [[1556]] sa územie bývalého Astracháňskeho chánstva dostalo do područia Ruska. Od tej doby je dolný tok [[Volga|Volgy]] jeho neoddeliteľnou súčasťou. Na ochranu volžskej vodnej cesty pred kočovníkmi vznikla na sútoku rieky Caricy s Volgou strážna pevnosť. Tá sa po prvý krátprvýkrát spomína v roku [[1579]]. Oficiálne sa ako dátum založenia mesta považuje [[2. júl]] [[1589]], ktorý je spomenutý v listinách ruského cára [[Fedor I. Ivanovič|Fedora I. Ivanoviča]]. V roku [[1608]] v meste postavili prvý kamenný pravoslávny chrám. čoskoro pribudli ďalšie. [[6. september|6. septembra]] [[1636]] sa v zápiskoch holštýnskeho cestovateľa Adama Oleárskeho, uvádza že mestská posádka bola tvorená z 400 strelcov.

V [[máj]]i [[1667]] prechádzali mestom [[kozáci|kozácke]] vojská [[Stepan Razin|Stepana Razina]] počas lúpeživej cesty do [[Perzia|Perzie]]. Neskôr medzi 1. -  – [[5. október|5. októbrom]] [[1669]] sa opäť zastavili, teraz však na spiatočnej ceste.

[[12. júl]]a [[1942]] bol vytvorený Stalingradský front. Čoskoro nasledovala jedna z najťažších bitiek druhej svetovej vojny -  – [[bitka o Stalingrad]]. Za jej začiatok sa považuje [[17. júl]] [[1942]]. Napriek tomu, že oblastný výbor strany nariadil [[15. august]]a evakuáciu civilného obyvateľstva, s jej vykonaním sa príliš neponáhľalo, aby neprepukla [[panika]] medzi tými, čo evakuovaní ešte neboli. [[23. august]]a [[1942]] napadlo mesto 600 nemeckých lietadiel, pri nálete prišlo o život asi 40 až 50 000 civilistov, približne každý desiaty obyvateľ. [[25. august]]a [[1942]] vydal [[Hitler]] rozkaz dobyť Stalingrad. Mesto sa ocitlo v obliehaní na západnom brehu [[Volga|Volgy]]. Obranu mesta mala na starosti 62. armáda generála [[Vasilij Ivanovič Čujkov|Čujkova]]. Tu je dôležité spomenúť, že v tej dobe celé mesto ležalo výhradne na západnom brehu, cez Volgu neexistoval v tých miestach žiadny most. Všetky zásoby, posily ako aj evakuácia do zázemia sa v období kedy nebola rieka zamrznutá realizovalo prevažne v nočných hodinách pomocou komp a parníkov volžskej flotily.

[[13. september|13. septembra]] [[1942]] začal nemecký útok na samotný Stalingrad, jeho čiastkovým cieľom bolo dobytie [[Mamajova mohyla|Mamajovej mohyly]], centrálnej časti Stalingradu a prielom k [[Volga|Volge]]. V noci zo 14. na 15. septembra bola cez Volgu prepravená 13. gardová strelecká divízia generála Rodimceva. Počas zúrivých pouličných bojov v priebehu nasledujúcich dní Mamajova mohyla a hlavná železničná stanica zmenili majiteľa niekoľko krátniekoľkokrát. Už po niekoľkých dňoch bojov sa začali ulice mesta meniť na nepriechodné rozvaliny.

[[19. november|19. novembra]] [[1942]] sa začal protiútok sovietskych jednotiek. Už [[23. november|23. novembra]] sa stretli obidve postupujúce krídla vojsk pri [[Kalač]]i. Vytvoriac tak obrovský kotol v ktorom uväznili 22 nemeckých a rumunských divízií a ďalších 160 menších jednotiek o sile 250- – 330 000 mužov. Ale až [[10. január]]a [[1943]] začali vojská [[Červená armáda|Červenej armády]] definitívnu likvidáciu obkľúčenia. [[31. január]]a sa sovietskym vojskám v budove obchodného domu ''univermag'' vzdal maršal [[Friedrich Paulus]]. Iné nemecké jednotky naďalej pokračovali v boji. [[2. február]]a [[1943]] sa v Traktorovom závode o 8:40 vzdali posledné zvyšky XI. zboru [[Wehrmacht]]u, tým sa skončila záverečná fáza likvidácie obkľúčenej 6. armády ako aj samotná [[bitka o Stalingrad]].