Volgograd: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
MerlIwBot (diskusia | príspevky)
Vegbot (diskusia | príspevky)
d typo
Riadok 13:
| symbol = Coat of Arms of Volgograd.png
<!-- *** Name *** -->
| etymology = do r. 1925 – Caricyn<br />do r. 1961 – Stalingrad
| official_name =
| motto =
Riadok 96:
}}
 
'''Volgograd''' (azbukou: Волгоград); v rokoch [[1598]] -  – [[1925]] '''Caricyn''' (Царицын); do roku [[1961]] '''Stalingrad''' (Сталинград) je mesto v [[Ruská federácia|Ruskej federácii]], administratívne centrum [[Volgogradská oblasť|Volgogradskej oblasti]], ležiace na mieste, kde do [[Volga|Volgy]] vteká rieka [[Carica]]. Roku 2002 malo 1&nbsp; 011&nbsp; 417 obyvateľov, s aglomeráciou 1&nbsp; 470&nbsp; 000. Do histórie sa zapísalo najmä ako dejisko [[bitka o Stalingrad|Stalingradskej bitky]] počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Po vojne získalo titul [[Mesto-hrdina]].
 
== Poloha a prírodné pomery ==
Riadok 102:
 
=== Klíma ===
Mesto má mierne [[kontinentálne podnebie]] s horúcimi letami a chladnými zimami. Priemerný ročný úhrn zrážok dosahuje {{mm|330|m}}. Priemerná teplota v januári dosahuje −7,3&nbsp; °C (najnižšia zaznamenaná bola −32&nbsp; °C). Priemerná teplota v júli sa pohybuje okolo 24,2&nbsp; °C (najvyššia zaznamenaná 43&nbsp; °C). Boli tu zaznamenané veľké zmeny teplôt. Zima zvykne byť mierna s častými ochladeniami a otepleniami. Najchladnejší mesiac v roku je február. Letá bývajú horúce.
 
== História ==
=== Založenie ===
V roku [[1556]] sa územie bývalého Astracháňskeho chánstva dostalo do područia Ruska. Od tej doby je dolný tok [[Volga|Volgy]] jeho neoddeliteľnou súčasťou. Na ochranu volžskej vodnej cesty pred kočovníkmi vznikla na sútoku rieky Caricy s Volgou strážna pevnosť. Tá sa po prvý krátprvýkrát spomína v roku [[1579]]. Oficiálne sa ako dátum založenia mesta považuje [[2. júl]] [[1589]], ktorý je spomenutý v listinách ruského cára [[Fedor I. Ivanovič|Fedora I. Ivanoviča]]. V roku [[1608]] v meste postavili prvý kamenný pravoslávny chrám. čoskoro pribudli ďalšie. [[6. september|6. septembra]] [[1636]] sa v zápiskoch holštýnskeho cestovateľa Adama Oleárskeho, uvádza že mestská posádka bola tvorená z 400 strelcov.
 
V [[máj]]i [[1667]] prechádzali mestom [[kozáci|kozácke]] vojská [[Stepan Razin|Stepana Razina]] počas lúpeživej cesty do [[Perzia|Perzie]]. Neskôr medzi 1. -  – [[5. október|5. októbrom]] [[1669]] sa opäť zastavili, teraz však na spiatočnej ceste.
 
V [[apríl]]i [[1670]] vzbúrení kozáci pod vedením Stepana Razina dobyli Caricyn a nastolili tam kozácku vládu. Popravili vojvodu Tugeneva a zničili aj oddiel strelcov, ktorý mal mesto znovu obsaďiť. V meste pobudli asi mesiac a potom v máji odišli smerom na [[Astrachaň]]. ešte toho roku boli porazení a Razin nútený utiecť.
Riadok 137:
 
[[Súbor:Map Stalingrad.png|náhľad|vpravo|Mapa Mesta v roku 1942]]
[[12. júl]]a [[1942]] bol vytvorený Stalingradský front. Čoskoro nasledovala jedna z najťažších bitiek druhej svetovej vojny -  – [[bitka o Stalingrad]]. Za jej začiatok sa považuje [[17. júl]] [[1942]]. Napriek tomu, že oblastný výbor strany nariadil [[15. august]]a evakuáciu civilného obyvateľstva, s jej vykonaním sa príliš neponáhľalo, aby neprepukla [[panika]] medzi tými, čo evakuovaní ešte neboli. [[23. august]]a [[1942]] napadlo mesto 600 nemeckých lietadiel, pri nálete prišlo o život asi 40 až 50 000 civilistov, približne každý desiaty obyvateľ. [[25. august]]a [[1942]] vydal [[Hitler]] rozkaz dobyť Stalingrad. Mesto sa ocitlo v obliehaní na západnom brehu [[Volga|Volgy]]. Obranu mesta mala na starosti 62. armáda generála [[Vasilij Ivanovič Čujkov|Čujkova]]. Tu je dôležité spomenúť, že v tej dobe celé mesto ležalo výhradne na západnom brehu, cez Volgu neexistoval v tých miestach žiadny most. Všetky zásoby, posily ako aj evakuácia do zázemia sa v období kedy nebola rieka zamrznutá realizovalo prevažne v nočných hodinách pomocou komp a parníkov volžskej flotily.
 
[[13. september|13. septembra]] [[1942]] začal nemecký útok na samotný Stalingrad, jeho čiastkovým cieľom bolo dobytie [[Mamajova mohyla|Mamajovej mohyly]], centrálnej časti Stalingradu a prielom k [[Volga|Volge]]. V noci zo 14. na 15. septembra bola cez Volgu prepravená 13. gardová strelecká divízia generála Rodimceva. Počas zúrivých pouličných bojov v priebehu nasledujúcich dní Mamajova mohyla a hlavná železničná stanica zmenili majiteľa niekoľko krátniekoľkokrát. Už po niekoľkých dňoch bojov sa začali ulice mesta meniť na nepriechodné rozvaliny.
 
Pre mesto sa stali životne dôležitými delostrelecké batérie umiestnené na východnom brehu Volgy. Bez ich podpory by ťažko skúšané jednotky v Stalingrade neboli schopné vzdorovať niekoľkonásobnej presile nepriateľa. Veľmi ťažké boje sa počas bitky odohrávali v oblasti hlavnej železničnej stanice, obilného sila a na [[Mamajova mohyla|Mamajovej mohyle]]. Známou epizódou obrany mesta, bolo obsadenie a obrana „[[Dom Pavlova|Pavlovovho domu]]“. Ten bránila hŕstka obrancov od 23. septembra až do 25. novembra, kedy sa im znovu podarilo nadviazať styk s vlastnými jednotkami. Sovietski vojaci však strategicky položenú budovu držali až do definitívnej kapitulácie Nemcov v meste [[2. február]]a [[1943]].
Riadok 147:
[[11. november|11. novembra]] [[1942]] podnikli nacistické jednotky posledný pokus o vyčistenie Stalingradu. 6 nasadených divízií sovietskymi pozíciami nepostúpilo. Podarilo sa im však rozdeliť oblasti ovládané 62. armádou na menšie celky. Situácia bola vážna pre obidve strany. Nemecké vojská zatiaľ neboli schopné obsadiť celé mesto ani prerušiť železničné spojenie, ktoré sa vinulo v smere zo severu na juh pozdĺž východného brehu Volgy. Sovietske vojská v meste museli čeliť nedostatku zásob, v dôsledku nesplavnosti Volgy, ako aj malej operačnej hĺbke dosiaľ držaného územia na západnom brehu.
 
[[19. november|19. novembra]] [[1942]] sa začal protiútok sovietskych jednotiek. Už [[23. november|23. novembra]] sa stretli obidve postupujúce krídla vojsk pri [[Kalač]]i. Vytvoriac tak obrovský kotol v ktorom uväznili 22 nemeckých a rumunských divízií a ďalších 160 menších jednotiek o sile 250- – 330 000 mužov. Ale až [[10. január]]a [[1943]] začali vojská [[Červená armáda|Červenej armády]] definitívnu likvidáciu obkľúčenia. [[31. január]]a sa sovietskym vojskám v budove obchodného domu ''univermag'' vzdal maršal [[Friedrich Paulus]]. Iné nemecké jednotky naďalej pokračovali v boji. [[2. február]]a [[1943]] sa v Traktorovom závode o 8:40 vzdali posledné zvyšky XI. zboru [[Wehrmacht]]u, tým sa skončila záverečná fáza likvidácie obkľúčenej 6. armády ako aj samotná [[bitka o Stalingrad]].
 
[[3. február]]a [[1943]] vyzvali predstavitelia mesta preživších pracujúcich mesta, aby sa zúčastnili na obnove vojnou zničeného mesta. Celé mesto bolo prakticky zrovnané so zemou. Tí čo v meste zostali aj počas bitky, zväčša prežívali v pivnicich domov o hlade a smäde.