Viliam Talský: Rozdiel medzi revíziami

Talský pôsobil roku [[1944]] v hodnosti plukovníka ako náčelník štábu Ministerstva národnej obrany v [[Bratislava|Bratislave]]. Od augusta [[1944]] ako zástupva gen. [[A. Malár|A. Malára]] v Prešove. Veliteľom vojenského ústredia SNR J. [[Ján Golian|Golianom]] bol poverený viesť východoslovenskú armádu do pripravovanej akcie proti Nemcom. Po zachytení signálu k ozbrojenému odporu [[29. august]]a [[1944]] však úlohu nezvládol, v noci z [[30. august|30.]] na [[31. august]]a [[1944]] odletel do [[KyjevPoľsko|Poľska]]a k maršálovimaršalovi [[Ivan Konev|Ivanovi Konevovi]] dohodnúť koordináciu bojových akcii s Červenou armádou a odložil ich začiatok na [[2. september]] [[1944]]. Nerozhodnosťou a neplánovaným odchodom zo Slovenska sa pričinil o rozpad [[východoslovenská armáda|východoslovenskej armády]], ktorá ako celok do ozbrojenej akcie v rozhodujúcej chvíli nezasiahla a Nemci ju [[Operácia Kartoffelernte|odzbrojili]]. Dňa [[15. september|15. septembra]] sa vrátil na Slovensko, na východnom Slovensku sa usiloval organizovať rozptýlených vojakov do partizánskeho boja. Od decembra [[1944]] sa stal príslušníkom [[1. čs. armádny zbor v ZSSR|1. čs. armádneho zboru v ZSSR]] a krátko velil aj jeho 3. československej brigáde. Ako veliteľ brigády robil všetko pre to aby svoju predošlú vinu napravil a aby sa osvedčil. Sám [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]] bol s jeho činnsťou spokojný. Postupne po prechode činiteľov povstania zo slovenských hôr k Červenej armáde množili sa ich požiadavky na to aby bol Talský zatknutý, čomu nakoniec Svoboda vyhovel.