Jadro Galaxie: Rozdiel medzi revíziami

[[Image:Sagittarius A.jpg|right|thumb|250px|Röntgenová snímka zo satelitu Chandra zachytáva jadro našej Galaxie v nepravých farbách. Sagittarius A* sa nachádza v najjasnejšej časti snímky. Veľké červené oblasti v pravom hornom a ľavom dolnom rohu sú laloky horúceho plynu s teplotou niekoľko miliónov °C, ktoré sú symetricky rozložené vo vzdialenosti niekoľkých desiatok svetelných rokov po oboch stranách čiernej diery. Tieto laloky sú dôkazom jednej, alebo viacerých explózii na horizonte čiernej diery, ku ktorým došlo v priebehu posledných 10 000 rokov. Na snímke bolo nájdených vyše 2 000 ďalších röntgenových zdrojov.]]

 

Veľkosť oblasti považovanej za jadro nie je v rôznych publikáciách jednotná. V najužšom zmysle sa za jadro považuje oblasť s priemerom zhruba 5 až 10 svetelných rokov, v širšom zmysle guľová oblasť s polomerom až 500 svetelných rokov. V najširšom zmysle ide o celú stredovú vydutinu.

 

 

== Poloha jadra ==

Galaxia (nazývaná aj Mliečna cesta), v ktorej sa nachádza [[Slnečná sústava]] má tvar viacramennej špirály a pri pohľade zbohu je v strede vydutá. Keďže Slnečná sústava sa nachádza blízko roviny špirály (disku), na našu Galaxiu dívame takmer presne zboku. Tomu zodpovedá aj hrúbka pásu Mliečnej cesty, ktorý sa premieta na [[obloha|oblohu]]. Najhrubšia a zároveň najjasnejšia je Mliečna cesta v [[súhvezdie Strelec|súhvezdí Strelec]], čiže sa predpokladalo, že tam niekde musí byť jadro Galaxie. Jeho presná poloha však nebola dlho známa, pretože práve v tom smere ležia husté mračná [[medzihviezdna hmota|medzihviezdnej hmoty]] a tie všetko svetlo prichádzajúce od jadra zoslabujú asi o 30 [[magnitúda|magnitúd]]. Cez tieto mračná k nám teda prejde len jedna bilióntina [[emisia|emitovaného]] [[svetlo|svetla]]. Vzhľadom na to, že [[galaktické súradnice]] sa odvodzujú od jadra Galaxie bol teda až do roku [[1959]] ako nulový bod pre túto súradnicovú sústavu stanovený priesečník [[galaltický rovník|galaktického rovníka]] a [[ekliptika|ekliptiky]]. Keď sa však zistilo, že galaktický stred leží asi 5° pod ekliptikou, bol nulový bod premiestnený tam, na súradnice [[rektascenzia]] = 17h 42,4´, [[deklinácia]] = -28° 55´. Tým sa, samozrejme, posunula aj súradnicová sústava. Pri [[galaktická šírka|galaktickej šírke]] nijaká zmena nenastala, ale [[galaktická dĺžka]] sa zmenila a od roku 1959 sa označuje ako bII (predtým bI).

 

V strede jadra sa pravdepodobne nachádza supermasívna čierna diera. Táto gigantická čierna diera nachádzajúca sa presne v ťažisku Galaxie dostala označenie [[Sagittarius A*]]. Hmotnosť tejto čiernej diery je neuveriteľná – 2,5 (niekde sa uvádza až 3) milióny hmotností [[Slnko|Slnka]]. Takéto supermasívne čierne diery, ktorých existencia sa predpokladá aj v jadrách iných veľkých galaxií, nevznikajú z hviezd, ale [[gravitačná kontrakcia|gravitačnou kontrakciou]] [[plyn]]u v strede rodiacich sa galaxií. Okolo tejto čiernej diery obieha Slnko a všetky ostatné hviezdy Galaxie rýchlosťou asi 250 km/s. Slnko teda obieha teleso, ktoré je 2,5 miliónkrát hmotnejšie ako ono. Pre porovnanie: [[Zem]] obieha Slnko, ktoré je od nej ťažšie 330 000-krát; [[Mesiac]] obieha Zem, ktorá je od neho len 80-krát ťažšia. Sagittarius A* je zároveň najjasnejší rádiový zdroj v okolí stredu Galaxie. Je tiež röntgenovým a [[gama žiarenie|gama]] premenným zdrojom. Toto žiarenie vysiela plyn a prach padajúci do čiernej diery.

Čiernu dieru Sagittarius A* obklopuje kopa modrých hviezd s označením ''IRS 16''. Je vzdialená od stredu asi 0,1 svetelného roka. Vo vzdialenosti asi 10 svetelných rokov od stredu je ďalší rádiový zdroj s označením ''Sagittarius A West'' (západný). Je to disk horúceho ionizovaného plynu v ktorého strede je hviezdokopa obsahujúca asi 2,5 milióna hviezd.