Fjord: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d r2.7.3) (robot Pridal: th:ฟยอร์ด |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 1:
[[Súbor:Norwegian Fjord.jpg|thumb
[[Súbor:Norge Fjorder1.png|thumb
'''Fjord''' je špeciálny typ morského zálivu, pozostatok po činnosti [[Ľadovec|ľadovca]] v [[Ľadová doba|ľadovej dobe]]. Je to dlhý (niekedy aj desiatky kilometrov) a úzky morský [[záliv]], ktorý vzniká v hornatých oblastiach v blízkosti [[More|morí]] a [[oceán]]ov prehĺbením údolí riek vplyvom tlaku postupujúcich ľadovcov. Fjordy majú strmé svahy, ktoré sú často erodovadé ľadovcami až pod hladinu mora, kde môže more dosahovať značnú hĺbku, netypickú pre pobrežné [[šelf]]ové oblasti. Údolie má tvar písmena U. Názov fjord pochádza zo staronórčiny, zo slova ''fjörðr'', ktoré sa prepisovalo ako ''fjorthr''. Z jeho výslovnosti neskôr vzniklo celosvetové slovo fjord.
== Vznik fjordov ==
Fjordy vznikajú počas glaciárneho (ľadového) zaľadnenia, keď sa postupujúci ľadovec zosúva z [[Kar (geológia)|karových]] oblastí po svahu do nižšie položených oblastí. Počas cesty sa ľad pohybuje po lokálnych depresiách, ktoré prehlbuje a zaobľuje ich podložie. Vzniká tak typické ľadovcové údolie. Na konci svojej cesty sa ľadovec dostane až k moru, do ktorého sa snaží zasunúť, no vplyvom rozdielnych teplôt, viskozity a hĺbky sa jednotlivé časti ľadu odlamujú.
[[Súbor:Kjosnesfjorden.JPG|left|thumb|
Po skončení doby ľadovej začína ľadovec pomaly ustupovať a roztápať sa. Po určitej dobe ostane v oblasti iba typické ľadovcové údolie. Vplyvom roztopenia väčšieho množstva ľadovcovej vrstvy dôjde ku zdvihnutiu svetovej hladiny oceánov a ku čiastočnému zaplaveniu prímorských údolí. Súčasne sa odľahčia [[Tektonická platňa|tektonické platne]], keďže na ne už netlačí ohromná sila ľadu, čo má za následok že sa niektoré časti platní začnú ponárať do [[Astenosféra|astenosféry]] a iné budú nadľahčované a začnú stúpať.
Riadok 15:
== Mimoriadne fjordy ==
Najdlhšie fjordy na Zemi
| priezvisko = Čeman
# [[Scoresby Sund]] (Kangertittivaq), [[Grónsko]] – 350 km▼
| meno = Róbert
# [[Sognefjord]], [[Nórsko]] – 203 km▼
| odkaz na autora =
# [[Hardangerfjord]], [[Nórsko]] – 179 km▼
| titul = Neživá príroda
| vydavateľ = MAPA Slovakia Bratislava
| miesto = Bratislava
| rok = 1999
| isbn = 80-967723-9-2
| vydanie = 1
| strany =
| jazyk = slovensky
}}</ref>:
# [[Sognefjorden]], [[Nórsko]] – 187 km
# [[Hardangerfjorden]], [[Nórsko]] – 170 km
# [[Trondheimsfjorden]], [[Nórsko]] – 124 km
# [[Varangerfjorden]], [[Nórsko]] – 120 km
Najhlbšie fjordy na Zemi<ref name="čeman"/>:
# [[Vanderfjord]], [[Antarktída]] – 2 287 m
# [[Skelton Inlet]], [[Antarktída]] – 1 933 m
# [[
# [[Messier Channel]], [[Čile]] – 1 288 m
# [[Baker Fjord]], [[Čile]] – 1 244 m
# [[Upernavik Icefjord]], [[Grónsko]] – 1 055 m
# [[Chathamský prieliv]], [[Aljaška]] – 833 m
# [[Hardangerfjorden]], [[Nórsko]] – 870 m
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
| |||