Verzia z 21:04, 24. júl 2012 upraviť Vasiľ (diskusia \| príspevky) Výnimky z blokovaní IP, S právom rollback 190 818 editací d odkaz fix. ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 07:06, 13. august 2012 upraviť vrátiť Vegbot (diskusia \| príspevky) Boti 76 502 editací d typo Ďalšia úprava →
Riadok 22: * Dátumy pred rokom 2350 pred Kr. sú len približné. * Dátumy medzi 2350 pred Kr. až 2100 pred Kr. sú s presnosťou +/- 100 rokov * Pre dátumy medzi 2100 až 1500 pred Kr. existuje tzv. dlhá, stredná alebo krátka chronológia. Rozdiel medzi dlhou a strednou je spravidla 56 rokov (smerom k dnešku), rozdiel medzi strednou a krátkou spravidla 64 rokov (smerom k dnešku). Dlhá sa už dnes nepoužíva, stredná sa tradične používa na [[Slovensko\|Slovensku]] (a v [[Česko\|Česku]]) a krátka je podľa posledných výpočtov najpravdepodobnejšia. '''Tu budeme používať strednú s občasnou poznámkou ~~„k....“~~„k…“ čo znamená „krátka chronológia“. ''' * Dátumy medzi 1500 pred Kr. až 1000 pred Kr. sú s presnosťou prinajhoršom +/- 10 rokov * Dátumy po roku 1000 pred Kr. sú s presnosťou prinajhoršom +/- 1 alebo 2 roky Riadok 256: Mesto Babylon zrejme vzniklo v 3. tisícročí, no spočiatku bolo úplne bezvýznamné. To sa zmenilo nástupom amorejského panovníka menom [[Sumuabum]] (1894 – 1884 pred Kr.), zakladateľom tzv. prvej babylonskej dynastie (1894 – 1594 pred Kr.). Za Sumuabových nástupcov Babylon ešte ovládal len okolité územia ([[Kiš]], [[Dilbat]], [[Sippar]], [[Borsippu]] a pod.). Najväčšiu zmenu spôsobil kráľ [[Chammu-rabi]] (Chammurapi) (1792 – 1750 / k 1729 – 1686 pred Kr.). Šikovne využívajúc spojenectvá s inými ~~mestkými~~mestskými štátmi a štátmi (Mari, Asýria, Elam, Sýria) dobyl roziahle územia. Roku 1764 pred Kr. dobyl Ešnunnu, o rok neskôr aj Larsu a nakoniec Mari, čím mal pod kontrolou celú Babyloniu a Mezopotámiu v užšom zmysle. Potom dočasne dobyl aj niektoré časti Asýrie (Aššur, Ninive a pod.). Chammu-rabi sa staral o vybudovanie centralizovaného administratívneho aparátu, preslávil sa svojim [[Chammu-rabiho zákonník]]om. Za jeho vlády sa rozvíjala aj literatúra a vznikli pre neskorších bádateľov dôležité akkadsko-sumerské „slovníky“. Chammu-rabiho ríša dlho nevydržala. Už za jeho syna [[Samsu-ilun]]a (1749 – 1712 pred Kr.) sa začala rozpadať. Samsu-ilun musel potlačiť veľkú vzburu v južnej Babylonii, pričom bol okrem iného roku 1740 pred Kr. zničený [[Ur]] a na niekoľko storočí zredukovaný na bezvýznamné mestečko. Ďalej sa v dôsledku hospodárskej krízy začala migrácia obyvateľstva z južnej Babylonie na severné územia. A do tretice sa pobrežia Perzského zálivu, tzv. Prímoria, zmocnila vzbúrenecká tzv. [[prímorská dynastia]]. Zvonka zas Samsu-ilun musel už čeliť [[Kassiti\|Kassitom]] útočiacim zo severovýchodu, ktorí postupne získavali kniežatstvá v severnej Babylonii. Riadok 339: ''Hlavný článok:[[Novoasýrska ríša]]'' (=Asýrska veľríša) V 9. stor. Asýrčania, pôvodne obmedzení len na územie centrálnej Asýrie, dobyli, pripojili si a postupne asyrizovali aramejské štáty pri Eufrate a v severnej Mezopotámii. Potom v 9. a 8. stor. dobyli aj Sýriu, Palestínu a kraje na severozápade, severe a východe, čím vznikla prvá veľká ríša v dejinách Predného východu. Najväčší rozsah dosiahla roku [[671 pred Kr.]], kedy dobyla aj [[Egypt]]. Zvláštny bol vzťah k dobytej Babylonii, ktorej kultúru a vzdelanosť si Asýrčania vážili ako základ svojej kultúry. Významné babylonské mestá (Babylon, [[Borsippa]], [[Sippar]]~~...~~…) si preto mohli ponechať svoje pôvodné výsady, niektorí asýrski králi sa nachali v Babylone formálne korunovať za babylonského kráľa a podobne. Babyloňania svoje postavenie využívali a často sa proti asýrskej nadvláde búrili. Ich spojencami bol pritom štát Elam. Dobyté územia sa rôznymi vzburami často snažili od Novoasýrskej ríše odtrhnúť. Zajatcov a búriace obyvateľstvo Asýrčania mali vo zvyku presídľovať (aj po státisícoch) – usídľovali ich v skupinách po celej ríši. Vzniklo tak multietnické osídlenie a ako [[lingua franca]] sa používala [[aramejčina]] (čo platilo ešte aj neskôr v časoch Perzskej ríše). Do 10. stor. pred Kr. sa dobyté územia najprv ponechali v rukách domácich dynastií a od 9. stor. pred Kr. sa už z nich spravidla stali asýrske provincie na čele s asýrskymi guvernérmi. Od konca 9. stor. sa už títo guvernéri stávali takmer nezávislými vládcami, ktorí dokonca často ohrozovali asýrsku centrálnu vládu, ale kráľovi menom [[Tiglatpilesar III.]] (745 – 727 pred Kr.) sa reformou správy podarilo právomoci guvernérov obmedziť (najmä ich častým striedaním). Riadok 426: Prosecký et al.: ''Encyklopedie starověkého Předního východu'', 2001 (po česky) Novotný, B. et al.: ''Encyklopédia archeológie'', 1986 Klíma, Jozef: ''Ľudia Mezopotámie'', Vydavateľstvo Obzor Bratislava, 1988 (český originál: ''Lidé Mezopotámie'', 1976 ) (po slovensky) [http://sumeri.humanisti.sk/ Helmut Uhlig: Sumeri] (nemecký originál: ''Helmut Uhlig: Die Sumerer'', vydavateľstvo C. Bertelsmann Verlag, Mníchov 1976, preložil František Kalina) (po slovensky, dostupné online) *Zamarovský, V.: ''Na počiatku bol Sumer'', 2008 (po slovensky) Riadok 449: {{Link GA\|no}} {{Link GA\|zh}} [[ab:Аҩӡыбжьара]] [[als:Mesopotamien]]

Mezopotámia: Rozdiel medzi revíziami