Verzia z 11:00, 13. január 2012 upraviť Vegetator (diskusia \| príspevky) 57 605 editací d odobratá Kategória:Kláštory podľa štátu; pridaná Kategória:Kláštory v Česku pomocou použitia HotCat ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 08:15, 13. august 2012 upraviť vrátiť Vegbot (diskusia \| príspevky) Boti 76 502 editací d typo Ďalšia úprava →
Riadok 6: Kláštor založil v roku [[1140]] [[Vladislav II. (Čechy)\|Vladislav II.]] na podnet [[olomouc]]kého [[biskup]]a [[Jindřich Zdík\|Jindřicha Zdíka]] a dostal nové meno Sion. V roku [[1143]] sem prišli premonštrátskí mnísi z westfálskeho [[Steinfeld]]u. Kamenný [[kostol]] a kláštor bol vybudovaný v druhej polovici [[12. storočie\|12. storočia]], v roku [[1178]] tu bol pochovaný kráľ Vladislav II. a po úpravách bol kostol po druhé vysvätený v roku [[1182]]. Po [[požiar]]i v roku [[1258]] a v [[14. storočie\|14. storočí]] bol kláštor rôzne prestavovaný. Po vyplienení v [[husitstvo\|husitských vojnách]] v roku [[1420]] bol obnovený a výrazne prestavaný až v rokoch [[1601]] - – [[1605]] (kostol) a [[1614]] - – [[1626]]. V roku [[1613]] bola tiež novo založená opátska záhrada. V roku [[1627]] sem boli z [[Magdeburg]]u prevezené ostatky zakladateľa premonštrátského rádu [[Norbert z Xantenu\|svätého Norberta]] (+ 1134). V roku [[1648]] kláštor vyrabovalo [[švédsko\|švédske]] vojsko, ktoré odviezlo i veľkú časť knižnice. [[Barok]]ovú prestavbu viedli architekti [[Giovanni Domenico Orsi]] ([[1671]]- – [[1674]]), ktorý postavil aj novú sálu knižnice (dnešný Teologický), a [[Jean-Baptiste Mathey]] (budova opátstva, po [[1682]]). Po poškodení kostola v roku [[1742]] opravoval fasády [[Anselmo Lurago]] a koncom [[18. storočie\|18. storočia]] sa na prestavbách [[priečelie\|priečelia]] Filozofického sálu knižnice podieľal [[Ignác Ján Nepomuk Palliardi]]. V roku [[1950]] bol kláštor uzavretý a mnísi z väčšej časti deportovaní do zberných táborov. Pri rekonštrukcii pre účely [[Pamätník národného písomníctva\|Pamätníka národného písomníctva]] v rokoch 1950 - – [[1953]] sa ukázalo, že veľké časti pôvodnej [[románske umenie\|románskej]] stavby kostola i kláštora sa zachovali, a to až do výšky prvého poschodia. V rokoch [[1992]] - – [[1993]] bol kláštor obnovený a v následujúcich rokoch opravený. == Bazilika Nanebevzotia Panny Márie == Pôvodne [[románske umenie\|románska]] [[Bazilika Nanebovzatia Panny Márie (Strahov)‎\|bazilika Nanebovzatia Panny Márie]] z druhej polovice 12. storočia bola [[gotická architektúra\|goticky]] prestavovaná po [[požiar]]i v roku [[1258]]. Zároveň bola k severnej bočnej lodi pristavaná [[kaplnka]] zasvätená pôvodne [[Svätá Uršila\|sv. Voršile]], dnes svätému Norbertovi. Ďalšia prestavba prišla po vyplienení baziliky husitmi a dlhom chátraní až za [[opát]]a [[Jan Lohel\|Jana Lohelia]] v rokoch 1601- – 1605, kedy bola strhnutá priečna loď a staré veže priečelia a postavené nové. V [[renesancia\|renesančných]] úpravách pokračoval i jeho nástupca [[Kašpar Questenberg]], ktorý v rokoch [[1630]]- – [[1631]] dal baziliku predĺžiť a vybudovať nové [[priečelie]]. K južnej lodi potom dal pristavať kaplnku [[Panna Márie Pasovská\|Panny Márie Pasovskej]]. Súčasná [[baroková architektúra\|baroková]] podoba baziliky je dielo talianskeho architekta A. Luragha, ktorý viedol prestavbu potom, čo bola v roku [[1742]] a [[1751]] poškodená pri [[francúzsko]]m a [[prusko]]m ostreľovaní Prahy. Bazilika bola dôkladne opravená po roku [[1993]]. Riadok 24: === Teologický sál === [[Súbor:Strahov Monastery 001.jpg\|thumb\|upright=1.4\|Teologický sál.]] Najstaršia časť dnešnej knižnice, tak zvaný Teologický sál, vznikol v rokoch [[1671]] - – [[1674]] podľa návrhu a pod vedením G. D. Orsiho. Stropné [[freska\|fresky]] od strahovského mnícha Siarda Noseckého sú z rokov [[1721]] - – [[1727]]. V sále je uložená hlavne teologická literatúra, väčšinu severnej steny pokrývajú rôzne vydania [[Biblia\|biblie]]. === Kabinet kuriozít a spojovacia chodba === Riadok 30: === Filozofický sál === Hlavný klenutý sál historickej knižnice, nazvaný Filozofický, o rozmeroch asi 10 x {{m\|32 \|m}} siaha cez dve poschodia budovy a má zhruba v polovice výšky ochoz. Vznikol úpravou pôvodnej sýpky v rokoch [[1783]]- – [[1785]] s novým priečelím od I. J. Palliardiho a sochami [[Ignác Platzer\|I. Platzera]]. V roku [[1792]] bol upravený tak, aby sa sem mohol presťahovať knižničný mobiliár z roku [[1778]] zo zrušeného kláštora v Louke u Znojma. Stropné fresky sú od [[Franz Anton Maulbertsch\|F. A. Maulbertsche]] z roku [[1794]] a znázorňujú duchovný vývoj ľudstva. == Obrazáreň == Strahovský kláštor sa po stáročia staral o vzdelanosť a kultúru. Už v [[18. storočie\|18. storočí]] tu existovala hodnotná zbierka [[obraz]]ov. Rok po svojom zvolení strahovským opátom ([[1834]]) sa Jeroným J. Zeidler rozhodol pre vybudovanie obrazárne. Stalo sa tak v súvislosti so záujmom o ''Ružencovú slávnosť'', [[Albrecht Dürer\|Dürerove]] najdôležitejšie dielo, ktoré bolo v tej dobe majetkom kláštora. Do obrazárne bolo hneď po zriadení umiestnených asi 400 obrazov. V priebehu ďalších rokov bola získaná rada významných diel a urobený katalóg. V sedemdesiatych rokoch [[19. storočie\|19. storočia]] mala obrazáreň cez tisíc položiek. Sál so stovkami obrazov navštevovali ročne desiatky, neskôr stovky záujemcov z celé Európy. Napriek tomu bola možnosť vidieť zbierku obmedzená jej umiestnením v priestoroch klauzúry. Po násilnom zrušení kláštora v roku [[1950]] boli zbierky rozdelené, najhodnotnejšie časti prevzala pražská Národná galéria a ďalšie diela sa väčšinou dostali do správy pamiatkových objektov. Spoločne s obnovením rehoľného života bol v rokoch [[1992]] – [[1993]] fond obrazárne z väčšej časti scelený, zbierka teraz obsahuje poldruhého tisíca malieb. Od roku 1993 je časť kolekcie prvýkrát verejnosti prezentovaná v stálej expozícii, predstavujúcej výber časti najkvalitnejších obrazov z časového rozmedzia 14. až 19. storočia. Súčasná expozícia je výberom tematických celkov, ktoré sú v strahovskej zbierke obsiahnuté. == Súčasnosť kláštora == V súčasnosti je opátom Kráľovskej kanónie premonštrátov na Strahove Rmus. D. Michael Josef Pojezdný (zvolený pôvodne ešte tajne v r. [[1987]]). Ku kanónii patrí celkom 75 rehoľníkov žijúcich v kláštore samotnom, alebo na farách po celej Českej republike a v časti Slovenska. == ~~Fotogaléria~~Galéria == <gallery> Súbor:Praha, Strahovský klášter, nádvoří 01.jpg\|Nádvorie Riadok 62: == Zdroj == {{preklad\|cs\|Strahovský klášter\|6069557}} [[Kategória:Kláštory v Česku]] Řádek 69 ⟶ 68: [[Kategória:Hradčany\| ]] [[cs:Strahovský klášter]]▼ [[de:Kloster Strahov]] [[en:Strahov Monastery]] Riadok 75: [[pl:Klasztor na Strahowie]] [[ru:Страговский монастырь]] ▲[[cs:Strahovský klášter]] [[zh:斯特拉霍夫修道院]]

Strahovský kláštor: Rozdiel medzi revíziami