Hanča: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bronto (diskusia | príspevky)
Bronto (diskusia | príspevky)
Riadok 19:
Zavádzanie čínskych znakov v Kórei bolo postupné. Najprv sa začali používať na označenie osobných mien a geografických názvov, neskôr na dokumentovanie dôležitých udalostí, až nakoniec každý, kto chcel zastávať verejný post musel ovládať [[klasická čínština|klasickú čínštinu]]. Dnes takmer všetci [[Kórejčania]] môžu svoje mená zapísať pomocou hanča.
 
Výrazným posunom v používaní znakov bolo rozšírenie [[budhizmus|budhizmu]] na [[Kórejský polostrov|Kórejskom polostrove]]. Ale neboli to budhistické náboženské texty, ktoré podporili rozšírenie znakov, ale čínsky text ''ČhondžamunČchondžamun'' (천자문, Dielo s tisíc znakmi).
 
Od začiatku 20. storočia sa nahradili čínske znaky kórejskou abecedou. V skutočnosti plný rozvoj kórejského jazyka a abecedy nastal až po oslobodení spod japonskej okupácie v roku 1945. S rozdelením polostrova nastala aj diverzifikácia v používaní znakov hanča v severnej a južnej časti polostrova. Kým na juhu prechod od zmiešaného systému k zápisu jedine pomocou abecedy hangul bol plynulejší, na severe v roku 1948 na príkaz [[Kim Il-song]]a radikálne zakázali používať čínske znaky a okamžite sa prešlo na horizontálny zápis (predtým sa text zapisoval vertikálne zhora nadol a sprava doľava). V súčasnosti sa učí základných 2000 znakov na stredných školách v [[Južná Kórea|Južnej Kórei]]. Ale posledné generácie neovládajú znaky a sú k nim dosť ľahostajné.