Federal Reserve System: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bronto (diskusia | príspevky)
Revízia 4718663 používateľa Nehru-ur (diskusia) bola vrátená môže byť, ale len s uvedním zdroja
doplneny zdroj
Riadok 6:
 
Fed má aj napriek názvu "Federálny rezervný systém" úplne súkromný charakter. Táto súkromná banka tlačí peniaze a dáva ich štátu za úrok. Vďaka tomu sa pomerne úspešne vyhýba byrokratickej ťažkopádnosti, ktorá je typická pre väčšinu štátnych inštitúcií. Fed má pomerne dobré naviazanie jednak na podnikateľský sektor ako aj na vládu. To mu umožňuje realisticky a pružne reagovať na ekonomický problém. Na druhej strane má Fed zo zákona monopol. To znamená, že nemá prirodzenú protiváhu pre svoju činnosť.
 
 
'''História Federálneho rezervného systému'''
 
FED vznikol v roku 1913 na základe Zákona o federálnych rezervách, ktorý podpísal [[Woodrow Wilson]]. Dôvodom na založenie bola séria niekoľkých kríz v bankovom systéme, ktorá spôsobovala nestabilitu amerického finančného sektora. Banky boli často vystavené problémom s platobnou neschopnosťou. Tú väčšinou spôsobovali samotní klienti masovým vyberaním vkladov, ak sa dopočuli, že nejaká banka je v problémoch. Preto sa snažili svoje vklady v bankách vybrať a to spôsobilo platobnú neschopnosť ďalších bánk.
 
Návrh Zákona o federálnych rezervách (Federal Reserve Act) vypracovala Národná menová komisia (National Monetary Commission). Tá po dlhých rokovaniach schválila model fungovania inštitúcie Federálneho rezervného systému. Princípmi vytvorenia tohto modelu boli: nedôvera v centralizovanú moc a odpor k vytváraniu nových vládnych inštitúcií. Model federálneho rezervného systému obsahoval vytvorenie regionálneho systému centrálnych bánk, ktorý by kontroloval podnikateľský sektor a federálna vláda. Súčasťami regionálneho systému centrálnych bánk boli tieto federálne rezervné banky: New York, Atlanta, Boston, Chicago, Cleveland, Dallas, Kansas City, Minneapolis, Philadelphia, Richmond, San Francisco, St. Louis.
 
Zaujímavosťou je, že pôvodným poslaním FEDu bolo zabránenie bankovým panikám, nie dodržiavanie cenovej stability alebo znižovanie nezamestnanosti ako je tomu dnes. Celý federálny systém so všetkými bankami mal zabezpečovať menový systém, tak aby dopad finančných kríz na súkromné banky bol čo najmenší a nespôsobil ich zánik.
 
Federálny rezervný systém mohol začať svoje pôsobenie až po rozsiahlych prípravách a to 16. novembra 1914 len niekoľko mesiacov po začiatku [[Prvá svetová vojna|Prvej svetovej vojny]]. Počas prvých rokov vojny dokázali americké banky fungovať normálne aj vďaka podpore rezervného systému. Takto nepriamo sa podporoval tok tovarov do Európy až do zapojenia [[Spojené štáty|Spojených štátov amerických]] do svetovej vojny. Pre americký bankový sektor sa tak financovanie vlastného vojnového úsilia stalo prvoradým a nezanedbateľnú úlohu v tom zohral práve FED.
 
Po skončení 1. svetovej vojny riaditeľ FEDu v New Yorku Benjamin Strong uznal zlato ako rozhodujúci faktor pri kontrolovaní úverov. Napriek tomu sa rozhodol v roku 1923 proti recesii zasiahnuť masívnym nákupom štátnych cenných papierov. V priebehu 20-tych rokov začal FED používať operácie na voľnom trhu ako nástroj menovej politiky a taktiež nadviazal silné vzťahy s ostatnými významným svetovými centrálnymi bankami ako napríklad Bank of England. Týmto sa dá povedať, že Federálny rezervný systém začal v podstate fungovať ako centrálna banka USA.
 
Už v priebehu 20-tych rokov sa ozývali hlasy, že špekulácie na burze môžu vytvoriť bublinu, ktorá by mohla mať neblahé následky. Tieto obavy sa potvrdili, keď počas rokov 1930 až 1933 skrachovalo viac ako 10 000 bánk. USA tak upadli do najhoršej krízy vo svojej histórii pričom mnoho ľudí obviňovalo FED z neschopnosti zastaviť tvorbu špekulatívnych bublín alebo z nedostatočnej znalosti monetárnej ekonómie. Následkom [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|Veľkej depresie]] bol kongresom schválený Glass-Steagallov zákon (Glass-Steagall Act), ktorý oddeľoval investičné a komerčné bankovníctvo a nútil banky používať štátne cenné papiere ako kolaterál pri obchodovaní s FEDom. Zákon tiež vytvoril Federálnu spoločnosť pre poistenie vkladov (Federal Deposit Insurance Corporation), ktorá pôsobila pod FEDom. Cieľom tejto spoločnosti bolo poisťovať vklady v obchodných bankách pre prípad ich krachu.
 
V roku 1935 na základe Bankového zákona vznikol Federálny výbor pre voľný trh (Federal Open Market Committee) ako samostatný právny subjekt. FED tak získal viac nezávislosti od ministerstva financií. V roku 1946 Zákon o zamestnanosti pridal FEDu nový cieľ a to cieľ maximálnej zamestnanosti. V 70-tych rokoch v časoch ropných šokov sa snažil FED bojovať s dvojcifernou infláciou drastickými opatreniami, ktoré boli z krátkodobého hľadiská úspešné.
Začiatok obdobia moderných reforiem bankovníctva priniesol Zákon o menovej kontrole (The Monetary Control Act) z roku 1980. Na základe tohto zákona musel FED stanoviť povinné minimálne rezervy pre všetky finančné inštitúcie. Banky začali poskytovať nové služby, avšak stále boli obmedzované Glass-Steagallovým zákonom, ktorý im nedovoľoval vytvárať kombinácie niektorých služieb. Toto bolo vyriešené v roku 1999, keď kongresom prešiel Gramm–Leach–Blileyov zákon (Gramm–Leach–Bliley Act), ktorý umožnil bankám ponúkať celú paletu služieb ako napríklad investičné bankovníctvo a poisťovníctvo. Tento zákon v podstate znamenal zrušenie Glass- Steagallovho zákona.
 
Asi najvýznamnejšie obdobie v histórii FEDu nastalo, keď sa do funkcie guvernéra Fedu dostal [[Alan Greenspan]]. Dva mesiace po jeho menovaní nastal prudký prepad akciových trhov 19. októbra 1987. Reakcia FEDu nenechala na seba dlho čakať a Alan Greenspan vyhlásil, že FED bude pripravený slúžiť ako zdroj likvidity, aby podporil finančný systém. FED tak začal desaťročie monetárnej expanzie, ktoré skončilo vypuknutím recesie v marci 2001. Ako reakcia na túto krízu technologických akcií FED výrazne znížil úrokové sadzby.
 
Kľúčovú úlohu zohral FED pri stabilizácii finančných trhov po teroristických útokoch 11. septembra 2001. Svojimi vyhláseniami tesne po útokoch FED deklaroval, že je okamžite pripravený uspokojiť potrebu likvidity finančných inštitúcií, aby zabránil nestabilite a prudkým výkyvom na finančných trhoch. V nasledujúcich dňoch FED znížil úrokové sadzby a požičal viac ako 45 miliárd amerických dolárov finančným inštitúciám, aby zabezpečil stabilitu americkej ekonomiky. Do konca septembra sa finančné a akciové trhy vrátili na predseptembrové úrovne a potenciálna kríza likvidity tak bola zažehnaná. Počas prvých rokov nového tisícročia začal FED aktívne podporovať nízke úrokové sadzby na hypotékach a rozšíril tak prístup k úverom pre väčšie množstvo ľudí. Toto spôsobilo zvyšujúci dopyt po bývaní a rapídny nárast cien nehnuteľností.
 
 
== Externé odkazy ==
* {{filit|fvf/federalna_rezervna_sustava.html}}
* [http://www.federalreserveeducation.org/about-the-fed/history/ History of the Federal Reserve]
 
 
{{Mince a mena USA}}