Tupolev Tu-114: Rozdiel medzi revíziami

(obrázky, infobox)
(→‎Prevádzka: pravopis)
 
Popri strojoch Tu-114 Rossija používal Aeroflot aj niekoľko špeciálnych verzíí '''Tu-114D''', s trupom s menším priemerom, menším rozpätím krídel a kabínou pre niekoľko desiatok cestujúcich.
Tu-114D bol prakticky iba upravený bombardér [[Tupolev Tu-95]] s pretlakovým trupom po celej dĺžke kabíny cestujúcich, s demontovanou výzbrojou a s pumovnicoubombovnicou premenenou na batožinový priestor. Tu-114D boli určené na extrémne dlhé trate, konkrétne na kuriérne lety a špeciálne spoje. Ich zásoba paliva sa zväčšila, pričom vzletová hmotnosť nepresahovala 121 920 kg. Pri skúškach prototypu letel napríklad Tu-114D bez medzipristátia z Moskvy do [[Irkutsk]]u a späť, vo výške 12 000 m, priemernou rýchlosťou 800 km/h. Urazil vzdialenosť 8 500 km a pri spiatočnom lete sa musel prebíjať protivetrom o sile 200 km/h. Napriek tomu zostalo v nádržiach po pristátí v Moskve palivo ešte na ďalších 2 000 km.
[[Súbor:Tu-114 in Ulyanovsk Aircraft Museum.JPG|thumb|Tu-114 v Ulianovskom leteckom múzeu, 2007]]
Istý čas lietali Tu-114D aj na linke Moskva – [[Havana]]. Výkony Tu-114 boli pozoruhodné s svojho času tvorili svetovú špičku. Na prelome 50. a 60. rokov symbolizovali, spolu s prvými [[Program Sputnik|Sputnikmi]], vyspelý letecko-kozmický priemysel [[Sovietsky zväz|ZSSR]]. No o desať rokov neskôr už éra lietadiel Tu-114 v službách Aeroflotu pomaly končila. Poslednou linkou, na ktorej mohli cestujúci letieť týmto lietadlom bola linka Moskva – Novosibirsk. V roku [[1975]] boli lietadlá Tu-114 stiahnuté z dopravy a boli predané vojenskému letectvu. Tam slúžili na vývoj lietadla včasnej výstrahy tzv. [[Airborne Warning and Control System|AWACS]], s označením [[Tupolev Tu-126]].
Anonymný používateľ