Kométa: Rozdiel medzi revíziami

Aj keď teraz bolo dokázané, že kométy patria na oblohu, o otázke, ako sa pohybujú po oblohe sa debatovalo väčšinu nasledujúceho storočia. Dokonca aj po tom, čo [[Johannes Kepler]] zistil v roku [[1609]], že planéty sa pohybujú okolo Slnka po [[elipsa|eliptických]] obežných dráhach, zdráhal sa uveriť, že [[Keplerove zákony|zákony, ktorými sa riadia pohyby planét]] ovplyvňujú aj pohyb ostatných objektov – domnieval sa, že kométy sa pohybujú medzi planétami po priamych dráhach. [[Galileo Galilei]], hoci bol oddaným stúpencom [[Mikuláš Kopernik|Kopernika]], odmietol Tychove paralaktické pozorovania a držal sa Aristotelovskej predstavy pohybu po priamkach cez vrchnú atmosféru.

 

 

Záležitosť vyriešila [[C/1680 V1|jasná kométa]], ktorú objavil [[Gottfried Kirch]] [[14. november|14. novembra]] [[1680]]. Astronómovia v celej Európe sledovali jej polohu počas niekoľkých mesiacov. Vo svojich ''[[Philosophiae Naturalis Principia Mathematica|Principia Mathematica]]'' z roku [[1687]] [[Isaac Newton]] dokázal, že objekt pohybujúci sa podľa jeho zákona o úbytku [[univerzálna gravitácia|gravitácie]] so štvorcom vzdialenosti musí opisovať obežnú dráhu tvaru jednej z [[kuužeľosečka|kužeľosečiek]] a demonštroval, ako napasovať dráhu kométy po oblohe na [[parabola|parabolickú]] obežnú dráhu s použitím kométy z roku 1680 ako príkladu.

 

Medzi kométami s dostatočne krátkymi periódami, ktoré boli pozorované niekoľkokrát v historických záznamoch, je Halleyho kométa unikátna tým, že je stále dostatočne jasná na to, aby ju bolo možné pozorovať voľným okom. Od potvrdenia periodicity Halleyho kométy bolo objavených veľa ďalších periodických komét pomocou [[teleskop]]ov. Druhá kométa, u ktorej bola objavená periodická obežná dráha, bola [[kométa Encke]] (oficiálne označenie '''2P/Encke'''). Medzi rokmi [[1819]] – [[1821]] [[Nemecko|nemecký]] matematik a fyzik [[Johann Franz Encke]] vypočítal obežné dráhy série kometárnych výskytov pozorovaných v rokoch 1786, 1795, 1805 a 1818, vyvodil, že ide o tú istú kométu a úspešne predpovedal jej návrat v roku [[1822]]. Do roku 1900 bol pri sedemnástich kométach bol pozorovaný viac ako jeden prechod perihéliom a boli uznané za periodické kométy. Do januára 2005 bol priznaný tento štatút 164 kométam, hoci niektoré z nich boli medzitým zničené alebo sa stratili.

=== Štúdium fyzikálnych charakteristík ===