Sárospatak: Rozdiel medzi revíziami

župa = [[Boršodsko-abovsko-zemplínska župa|Boršodsko-abovsko-zemplínska ]] |

Má rozlohu 13918 {{ha|13918|m}} a žije tu {{OBP|HU|27474}} obyvateľov ''({{OBD|HU|27474}})''.

V [[10. storočie|10. storočí]] tu vznikla osada a [[uhorsko|uhorský]] kráľ [[Ondrej I. (Uhorsko)|Ondrej I.]] mal poľovnícky revír. Niekedy v [[11. storočie|11. storočí]] bola postavená mohutná hradná [[veža]]. Podľa najnovších údajov sa tu v roku [[1207]] narodila a bola pokrstená dcéra [[Ondrej II. (Uhorsko)|Ondreja II.]] a Gertrúdy -  – [[Svätá Alžbeta Uhorská|svätá Alžbeta]].

Miesto je prvý krátprvýkrát spomínané v roku [[1221]] pod názvom ''Potoc''. Až po roku [[1450]] sa objavil dnešný názov.

Po vymretí [[Arpádovci|Arpádovcov]] sa [[hrad]] dostal do majetku rodiny Rákóci, ktorá tu vybudovala reprezentatívny [[zámok]] (Hrad Rákóczi) a rad vzdelávacích inštitúcií. V Sárospataku roku [[1648]] zomrel [[Juraj I. Rákoci]] a jeho nástupca [[Juraj II. Rákoci|Juraj II.]] v roku [[1650]] pozval [[Jan Amos Komenský|J. A. Komenského]], aby vybudoval „pansofickú školu“. Komenský tu napísal „[[Orbis pictus]]“ i knihu „[[Škola hrou]]“ (''Schola ludus''). V [[17. storočie|17. storočí]] patrili Rákociovci k najbohatšej uhorskej šľachte a viedli rad povstání proti [[Habsburgovci|Habsburgovcom]]. Posledné viedol [[František II. Rákóci]] v rokoch [[1703]]- – [[1711]].

* [[Jan Amos Komenský]] (* [[1592]] – † [[1670]]), český pedagóg, jazykovedec, prírodovedec, humanista, filozof, politik