Lorenzo Da Ponte: Rozdiel medzi revíziami

d
formulácia
d (preklepy)
d (formulácia)
|Miesto úmrtia = [[New York (mesto)|New York]]
}}
'''Lorenzo Da Ponte''', pôvodným menom '''Emanuele Conegliano''' (* [[10. marec]] [[1749]], [[Vittorio Veneto]] – [[17. august]] [[1838]], [[New York (mesto)|New York]]) bol [[Taliansko|taliansky]] básnik a [[libreto|libretista]].
 
== Život ==
Da Ponte bol pôvodomPôvodom [[Žid]], ktorý konvertoval k rímskokatolíckej cirkvi. Meno, pod ktorým je známy, patrí biskupovi, ktorý ho pokrstil. Zmenu viery zobral natoľko vážne, že vstúpil do seminára a bol vysvätený na kňaza. V roku [[1774]] sa stal profesorom klasickej literatúry v [[Treviso|Trevise]]. Bol však príliš nepokojný a za svoje názory, ktoré verejne hlásal, bolho opakovane napomenutýnapomínali predstavitelia cirkevnoucirkevnej aj svetskousvetskej mocoumoci. Roku [[1776]] mal za [[Jean-Jacques Rousseau|rousseauovsku]] kritiku vtedajších spoločenských pomerov zakázanú výuku a v roku [[1779]] ho dokonca v neprítomnosti odsúdili na pätnásťročné vyhnanstvo.
Najprv odišiel do [[Drážďany|Drážďan]], ale roku [[1781]] sa usadil vo [[Viedeň|Viedni]] a podarilo sa mu dosiahnuť najvyššie možné postavenie. Stal sa dvorným básnikom cisára [[Jozef II.|Jozefa II.]] po [[Pietro Metastasio|Pietrovi Metastasiovi]]. Nesmrteľným sa stal vďaka libretám, ktoré napísal pre [[Wolfgang Amadeus Mozart|Wolfganga Amadea Mozarta]] ([[Cosi fan tutte]], [[Figarova svadba]], [[Don Giovanni]]). V čase príprav premiéry Dona Giovanniho sa zdržiaval s Mozartom v [[Praha|Prahe]]. Okrem toho však napísal celý rad libriet aj pre [[Antonio Salieri|Antonia Salieriho]], [[Vicente Martín y Soler|Vicenta Martína y Solera]], [[Francesco Giuseppe Bianchi|F. G. Bianchiho]] a mnoho ďalších skladateľov ktorých mená už upadli do zabudnutia. Ovládal zrejme veľmi dobre viacero rečí, pretože písal s hlbokým citom pre jazyk v niekoľkých jazykoch: taliansky, latinsky, nemecky, francúzsky a anglicky.
 
Po smrti Jozefa II. ešte krátko pracoval pre jeho nástupcu [[Leopold II.|Leopolda II.]] Z neznámych dôvodov ho však prepustili, odišiel do [[Londýn]]a, kde okrem toho, že pokračoval v dráhe libretistu v divadle King´s Theatre sa stal aj kníhkupcom, antikvárom a nakladateľom. Dostal sa do finančných problémov a pretože sa musel starať o početnú rodinu, hľadal možnosť lepšie honorovanej činnosti za morom.
 
V roku [[1804]] odišiel do [[New York (mesto)|New York]] s úmyslom pobudnúť tam len nejaký čas, ale do Európy sa už nikdy nevrátil. Pretĺkal sa všelijak. Jeden čas dokonca viedol obchod s potravinami vo [[Philadelphia|Philadelphii]] a súkromne vyučoval taliančinu. Nakoniec sa mu v roku [[1825]] podarilo získať miesto profesora talianskej literatúry na Columbia College (teraz Columbia University). Bol prvým univerzitným profesorom židovského pôvodu a zrejme aj prvým profesorom kňazom. V roku [[1828]], vo veku 79 rokov sa stal americkým občanom.
Snažil sa uviesť do Ameriky taliansku operu; aj jeho pričinením bola päťdesiat rokov pred založením vychýrenej [[Metropolitná opera|Metropolitnej opery]] postavená v New Yorku prvá samostatná operná budova. Presadil uvedenie Dona Giovanniho roku [[1825]] v New Yorku.
 
Zomrel [[17. august]]a [[1838]] v New Yorku. Pochovali ho na katolíckom cintoríne na [[Manhattan]]e blízko starej katedrály sv. Patrika. Cintorín bol neskôr zrušenýzrušili a tak jeho pozostatky previezli na cintorín Calvary Cemetery v [[Queens]]e, bez toho, aby sa vedelo, o koho ide. Miesto jeho skutočného hrobu nie je známe.
 
== Dielo ==