Archimedov zákon: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Vegbot (diskusia | príspevky)
d typo
Riadok 6:
''[[teleso (fyzika)|Teleso]] ponorené do [[kvapalina|kvapaliny]] je nadľahčované [[vztlaková sila|vztlakovou silou]], ktorej veľkosť sa rovná [[tiaž]]i kvapaliny s rovnakým objemom, ako je [[množstvo|objem]] ponorenej časti telesa.''
[[Súbor:Submerged-and-Displacing.svg|thumb|Dôkaz Archimedovho zákona]]
[[Súbor:hydrostaticky_vztlakhydrostaticky vztlak.svg|thumb|Teleso v kvapaline.]]
== Vysvetlenie ==
Majme teleso v tvare [[kváder|kvádra]] v kvapaline, s rozmermi <math>a, b, h</math> a [[Hustota (objemová hmotnosť)|hustote]] <math>\rho_t</math> tak, že horná strana je v [[hĺbka|hĺbke]] <math>h^\prime</math> pod voľným povrchom kvapaliny. Hustotu kvapaliny označme <math>\rho_k</math>. Predpokladajme, že na teleso ponorené do kvapaliny pôsobí iba [[tiaž|tiažová sila]] <math>F_G</math> a [[vztlak|hydrostatická vztlaková sila]] <math>F_\mbox{vz}</math>. Veľkosť tiažovej sily sa potom dá vyjadriť v tvare <math>F_G = m.g = V.\rho_t.g</math>. Veľkosť hydrostatickej vztlakovej sily vyjadríme v tvare <math>F_\mbox{vz}=V.\rho_k.g</math>. [[Sila#Skladanie síl pôsobiacich v jednom bode|Výslednica oboch týchto síl]] závisí na hustote [[tuhé teleso|tuhého telesa]] <math>\rho_t</math> a hustote kvapaliny <math>\rho_k</math>, v ktorej je teleso ponorené, pretože
Riadok 22:
: Tiažová sila pôsobiaca na teleso je menšia ako hydrostatická vztlaková sila. Výslednica síl smeruje nahor, čo spôsobuje, že teleso stúpa ku voľnej [[hladina|hladine]] kvapaliny. Teleso z látky, ktorej hustota je menšia ako hustota kvapaliny [[plávanie telies|pláva]] na hladine kvapaliny.
:Tiažová sila pôsobiaca na teleso, ktoré pláva na hladine, je v [[Sila#Rovnováha síl|rovnováhe]] s hydrostatickou vztlakovou silou, ktorá pôsobí na ponorenú časť telesa. Ak je <math>V</math> objem telesa a <math>V^\prime</math> objem ponorenej časti, potom platí
::<math>V.\rho_t.g=V^\prime.\rho_k.g</math><br />
Pre pomer ponorenej časti telesa ku objemu celého telesa platí:
::<math>\frac{V^\prime}{V} = \frac{\rho_t}{\rho_k}</math><br />
Objem ponorenej časti telesa je tým väčší, čím je menšia hustota kvapaliny. Tento princíp sa využíva pri meraní hustoty kvapalín pomocou [[hustomer]]a. Na princípe [[vztlak|aerostatického vztlaku]] fungujú napr. [[Balón (aerostat)|balóny]] a [[vzducholoď|vzducholode]].
 
Riadok 30:
 
=== Zovšeobecnenie ===
:<math>F_{\mathrm{vztl.}}=\rho</math>.<math>g</math>.<math>V</math>
kde
: <math>\rho</math> – je hustota kvapaliny v (kg.m<sup>-3−3</sup>)
: <math>g</math> – [[tiažové zrýchlenie]] v (m.s<sup>-2−2</sup>)
: <math>V</math> – objem ponorenej časti telesa v (m<sup>3</sup>)
 
== Praktická aplikácia zákona ==
[[Súbor:Experiment physique principe d Archimede.jpg|thumb|Archimedes zisťuje rýdzosť zlata na kráľovskej korune]]
* Archimedov zákon platí aj pre [[plyn]]y. Na princípe aerostatického vztlaku fungujú napríklad balóny a vzducholode].
* K objavu sa viaže historka, podľa ktorej Archimedes prišiel na podstatu zákona pri kúpeli. Premýšľal, ako odhaliť podvod klenotníka, ktorý nahradil zlato v kráľovskej korune iným, menej ušľachtilým kovom. Myšlienka, ako porovnať objemy kovových predmetov známej hmotnosti, ho napadla pri pozorovaní hladiny vody vo vani, do ktorej sa ponoril. Objav ho vraj uviedol do takého tranzu, že pobehoval nahý po meste s výkrikmi "Heuréka!" (''Našiel som!'').