Kórejské meno: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Gramatika
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 1:
'''Kórejské meno''' sa skladá z dvoch častí – z priezviska a rodného mena. Väčšinou sa súčasné kórejské mená zapisujú aj pomocou kórejskej abecedy [[hangülhangul]], čím sa vyjadruje zvuková stránka mena t. j. výslovnosť, ale aj pomocou znakov [[handžahanča]], čím sa vyjadrí význam mena.
 
[[Priezvisko]] väčšinou pozostáva z jednej slabiky a podľa [[Pravidlá slovenského pravopisu|Pravidiel slovenského pravopisu]] sa v slovenčine uvádza ako prvé. Existuje však niekoľko priezvisk pozostávajúcich z dvoch slabík. V súčasnosti existuje v [[Kórea|Kórei]] okolo 300 priezvisk. Ak sa žena vydá, ponecháva si svoje rodné priezvisko, ale deti (tak chlapci, ako aj dievčatá) dostávajú priezvisko po svojom otcovi.
 
Po priezvisku nasleduje [[rodné meno]], ktoré sa väčšinou skladá z dvoch slabík a podľa Pravidiel slovenského pravopisu sa tieto dve slabiky uvádzajú v slovenčine rozdelené pomlčkou. Napríklad [[Pan Ki-mun]], kde Pan je priezvisko a Ki-mun je rodné meno. Rozdiel medzi slovenčinou a [[kórejčina|kórejčinou]] je ten, že pokiaľkým v slovenčine je na výber konkrétne meno (napr. Adam), v kórejčine je na výber z asi 5000 znakov (slabík), z ktorých sa „poskladá“ rodné meno.
 
[[Súbor:KimLiPark.png|thumb|right|45% Kórejčanov nosí jedno z týchto troch priezvisk Kim, I, alebo Pak]]
 
Najčastejšie kórejské priezviská sú Kim, I a Pak. Ich nositelia tvoria v [[Južná Kórea|Južnej Kórei]] asi 45 % populácie!. V Kórei je veľmi dôležitý klanový systém, kde každý jednotlivec je príslušníkom konkrétneho klanu. Spoločným znakom klanu je okrem nosenia rovnakého priezviska aj pôvod z tej istej oblasti, mesta. (Napríklad klan Kim z Kimhä). Väčšinou toto miesto je miestom narodenia najstaršieho predka daného klanu. Kvôli tomu Kórejčania po stáročia uchovávajú záznamy o svojich predkoch (tzv. [[genealogické tabuľky]]), ktoré môžu siahať aj viac ako 1000 rokov dozadu.
 
Mená na [[Kórejský polostrov|Kórejskom polostrove]] sa postupom času vyvíjali. Ešte pred 2000 rokmi príslušníci rôznych kmeňov, ktoré obývali tieto teritóriá, nepoužívali priezvisko a ich meno bolo pôvodom z ich rodného jazyka. Až počas obdobia [[Tri kráľovstvá (Kórea)|Troch kráľovstiev]] pod vplyvom [[Čína|čínskej kultúry]] začali prijímať, najprv králi a šľachta, čínske mená s „[[kórejčina|kórejskou]]“ výslovnosťou. Tento spôsob sa stal v kruhoch vládnej vrstvy bežný počas panovania kráľovstva [[Šilla]] a obyvatelia kráľovstva [[Korjo]] už prevažne používajú tento systém.