Obdobie jari a jesene: Rozdiel medzi revíziami

Obdobie dynastie východných Čou sa delí na dve obdobia: obdobie jari a jesene (722-453 pred n. lKr.) a [[Obdobie bojujúcich štátov|obdobia bojujúcich štátov]] (453-221 pred n. lKr.). Po tom, ako bolo hlavné mesto [[dynastia Čou|dynastie Čou]] obsadené barbarmi, utiekol korunný princ Ťi I-ťiou na východ, kde sa mu s pomocou panovníkov z [[Ťin]], Čeng a Čchi podarilo vybudovať nové hlavné mesto pri dnešnom [[Luo-jang]]u v údolí [[Chuang-che]]. Čouská šľachta nemala na východe silnú pozíciu a jej moc sa obmedzovala na malé územie okolo hlavného mesta. Čouovia už nikdy nezískali povodnú autoritu, a i keďhoci aj naďalej ostávali formálnymi vládcami, reálnu moc nemali.

Čínske štátiky začali byť ohrozované barbarskými kmeňmi. Najskôr na nich začali útočiť zo severu barbari Ti 狄, ktorí boli najprv roľníkmi, ale pre zhoršujúce sa podmienky prešli na roľnícko-pastiersky spôsob života a od 70tych rokov šiesteho storočia pred Kr.. Roku 662 pred Kr. zničili štát [[Wej]]. Z juhu zase útočil polobarbarský štát [[Čchu]], u ktorého neexistoval konflikt medzi šľachtou a panovníkom (bol to prvý despotický štát v čínskych dejinách), a preto konsolidoval moc a získal prevahu nad roztrieštenými štátmi. V ôsmom storočí pred n. lKr. sa prebojovali až do centrálnej planiny.