Turínske plátno: Rozdiel medzi revíziami

d
- vlastny vyskum bez zdrojov
d (- vlastny vyskum bez zdrojov)
 
=== Argumenty proti ===
Neexistujú žiadne dobové ani historické dokumenty, ktoré by hovorili o tom, že Turínske plátno vzniklo. Biblia nezaznamenáva, že by sa s plátnom, do ktorého bol Ježiš zavinutý, stalo niečo divné, hoci spomína také detaily, že plátno bolo čisté (Mat.27:59) a že Jozef Arimatejský plátno kúpil (Mark. 15:46). Ján.20:5-7 dokonca uvádza, že učeníci našli po zmŕtvychvstaní ''"plachty ležať"'' (množné číslo!) a že existovala ''"šatka, ktorú (Ježiš) mal na hlave"'' a ktorá ''"ležala zvinutá na inom mieste"''. Už samotná existencia takejto šatky by bránila vzniku podoby ako ju vidíme na plátne. - To však len v prípade ak interpretujeme evanjeliové udalosti jednorázovo, nie v priebehu, teda bez deja; šatka slúžila len na zakrytie tváre mŕtveho (túto poznáme ako Oviedskú šatku), čo zodpovedá výroku "ktorú mal na hlave", nie do ktorej sa tvár zaviazala, následne pri ukladaní do rúcha (ktoré poznáme ako Turínske plátno) bola šatka sňatá. Samozrejme, Jánovo evanjelium je najmladšie z kanonických evanjelií a Ján určite nebol očitý svedok udalostí. Je však dosť nepravdepodobné, že by zázrak zjavenia sa podoby na plátne nikto z dobových svedkov nezaznamenal. Žiadny prameň ani nevysvetľuje, ako sa plátno dostalo do Francúzska.
 
Obraz na plátne určite nie odtlačkom tela, pretože ide o neskreslenú projekciu obrazu na rovinné plátno. Pokiaľ by sa telo odtlačilo do plátna, do ktorého bolo zakrútené, obraz tváre by musel byť zdeformovaný do šírky, vlasy by museli stlačené a spadnuté dozadu. Táto úvaha nespochybňuje "nevysveliteľnosť" vzniku plátna, spochybňuje však najbežnejší náboženský výklad jeho vzniku a naznačuje minimálne to, že obraz musel byť vytvorený úmyselne, človekom alebo Bohom (napr. v okamihu, keď plátno roztiahli nad Ježiša, tesne predtým ako ho začali zakrúcať), priestor pre nadprirodzeno tu ostáva.
 
V roku [[1988]] tri laboratóriá (v [[Oxford]]e, [[Zürichu]] a [[Tucson]]e) nezávisle od seba [[uhlíková metóda C14|uhlíkovou metódou C14]] testovali vek plátna. Podľa týchto meraní plátno pochádza z rokov [[1260]]-[[1390]]. Znamenalo by to, že relikvia je stredovekým podvodom. Plátno však bolo uložené v [[Striebro|striebornej]] dóze a dlhodobý styk s kovom mohol ovplyvniť pomer uhlíka <sup>14</sup>C/<sup>12</sup>C a tým aj správnosť merania.