Turínske plátno: Rozdiel medzi revíziami

 
=== Argumenty proti ===
Neexistujú žiadne dobové ani historické dokumenty, ktoré by hovorili o tom, že Turínske plátno vzniklo. Biblia nezaznamenáva, že by sa s plátnom, do ktorého bol Ježiš zavinutý, stalo niečo divné, hoci spomína také detaily, že plátno bolo čisté (Mat.27:59) a že Jozef Arimatejský plátno kúpil (Mark. 15:46). Ján.20:5-7 dokonca uvádza, že učeníci našli po zmŕtvychvstaní ''"plachty ležať"'' (množné číslo!) a že existovala ''"šatka, ktorú (Ježiš) mal na hlave"'' a ktorá ''"ležala zvinutá na inom mieste"''. Už samotná existencia takejto šatky by bránila vzniku podoby ako ju vidíme na plátne. Samotná existencia šatky by tomu nebránila. Ide o neodbornú a nehistorickú interpretáciu textu. Šatka, ktorá sa dávala nebožtíkom po umrtí na zahalenie tváre, neobväzovala tvár. Pred uložením nebožtíka do hrobu sa sňala, telo bolo uložené do rúcha (Turínske plátno), so všetkým, čo k tomu patrilo a uložené do hrobu. Túto šatku poznáme ako Oviedskú šatku.
V roku [[1988]] tri laboratóriá (v [[Oxford]]e, [[Zürichu]] a [[Tucson]]e) nezávisle od seba [[uhlíková metóda C14|uhlíkovou metódou C14]] testovali vek plátna. Podľa týchto meraní plátno pochádza z rokov [[1260]]-[[1390]]. Čo viedlo k domnienke, že relikvia je stredovekým podvodom. V r. 2000 však vedecký výskum potvrdil, že textília bola v stredoveku opravovaná najmä na okrajoch, odkiaľ pochádzali vzorky troch laboratórií. Po odstránení týchto záplat v r. 2002, reštaurátori vyjadrili pochybnosti o materiáli, ktorí si vybrali vedci na výskum v r. 1988. Plátno okrem toho bolo uložené v [[Striebro|striebornej]] dóze a dlhodobý styk s kovom mohol ovplyvniť pomer uhlíka <sup>14</sup>C/<sup>12</sup>C a tým aj správnosť merania.
 
Anonymný používateľ