Pontos: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 6 bajtov ,  pred 8 rokmi
d
typo
d (pridaná Kategória:Historické územia v Malej Ázii pomocou použitia HotCat)
d (typo)
{{Bez zdroja}}
[[Súbor:Pontic_Greek_man_from_Trebizond_in_traditional_clothes.jpg|thumb|Muž v tradičnom [[trabzon]]skom kroji]]
'''Pontos''' ([[Pontčina|pontskej gréčtine]] ''Πόντος Εύξεινος'' -  – Pondos efšinos), je historické územie na severovýchode [[Turecko|Turecka]] pri [[Čierne more|Čiernom mori]]. Pontos bol až do r. [[1921]] prevažne [[Grécko|grécky]] kraj, ktorý odpovedal dnešnému tureckému regiónu [[Karadeniz Havalari]].
 
== Názov ==
== História ==
===Starovek===
Podľa legendy boli prví [[Gréci]] na území Pontu [[Iáson]]ovi [[argonauti]]. V súčasnosti sa predpokladá, že povesť o argonautoch vznikla z pravdivej gréckej výpravy za [[Kolchida|kolchidským]] [[zlato]]m. Istotne však je doložené, že prví Gréci sa tu usadili v r. [[800 pred Kr.]], teda keď tu [[Ióni|iónski Gréci]] z [[Milét]]u založili mesto [[Sinope|Sinópi]]. Kraj teda kolonizoval iónsky kmeň Grékov. V r. [[783 pred Kr.]] bolo na východ od Sinópi postavené ďalšie veľkomesto, [[Trabzon|Trapezus]] a tiež [[Amisos]]. Potom sa v Ponte usadili ďalší iónski kolonizátori, predovšetkým z Milétu. V [[starovek]]om období sa tu hovorilo miestnou formou iónskej gréčtiny. Z Pontu pochádzal aj známy staroveký grécky astronóm, [[Heraklides]]. Iné pontské mestá boli [[Tirebolu|Tripolis]], [[Pazar|Atény]], [[Giresun|Kerasus]], [[Komana]] a [[Ordu|Kotyora]]. Následne bol tento grécky kraj ovládaný [[Peržania|Peržanmi]], ktorých z [[Anatólia|Anatólie]] vyhnal [[Alexander Veľký]]. V helenistickej dobe tu bolo založené grécke [[Pontské kráľovstvo]]. Najslávnejši je kráľ [[Mithridates]], ktorý vyhnal rozpínajúcich sa [[Rimania|Rimanov]] z Anatólie a ovládol aj [[Atény]]. AvšakAle jeho armádu porazil rímsky generál [[Sulla]]. Následne sa Pontos dostáva pod rímsku vládu. V tejto dobe bol Pontos rozdelený na dve provincie, západná provincia bola Pontus, východ s Trapezuntom patril pod správu provincie [[Kappadokia|Cappadocia]]. V priebehu rímskej vlády prosperovali všetky mestá Anatólie, pričom Trapezunt sa stal základňou rímskej námornej légie. Cisár [[Diokleciánus]] zriadil diecézny systém delenia ríše a zriadil [[diecéza|diecézu]] Pontus, ktorá zahrňovala veľkú časť Anatólie.
 
===Stredovek===
V [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]] bolo postavenie kresťanov ťažšie ako [[islam|moslimov]], preto grécka väčšina anatólskeho obyvateľstva prestupovala na islam. Gréci sa udržali práve v Ponte, časti Kappadókie a v západnej a južne časti Anatólie. Pontskí Gréci odolávali poturčovaniu. Najviac ľudí tu prestúpilo na islam až v [[17. storočie|17. stor.]] Pontos si však ako grécky kraj uchoval vramci Osmanskej ríše viacmnej autonómne postavenie s rôznymi výhodami až do začiatku 20 stor. Najznámejšie mestá boli Synopi, Samsunta, [[Giresun|Kerasunta]], Amisos, [[Trabzon|Trapezunta]], Argyrupoli, Rašupoli, Amissos, Neokesarea a [[Pazar|Atény]].
 
V [[18. storočie|18. stor.]] sa začína formovať grécka národná identita. Tak tomu bolo aj v Ponte. V [[19. storočie|19. stor.]] sa začali predovšetkým v materskom Grécku formovať národné požiadavky. Z týchto udalostí nakoniec vzišla [[Grécka vojna za nezávislosť]], ktorá sa nezaobišla ani bez etnických čistiek na gréckej aj tureckej strane. Situácia sa vyostrila po tom, ako Gréci zmasakrovali 15  000 moslimov v južnom Grécku. Turci nato vyvraždili Grékov v [[Istanbul|Konštantínopole]], na [[Chios]]e a aj v Trapezunte. Turci už ďalej od masakrov neupustili. Gréci boli vyvražďovaní v celej Anatólií a hlavne v Ponte. Niekoľko pontských Grékov sa usadilo v Gréckom štáte. Najväčší masaker však prišiel až po zrušení sultanátu, teda po vzniku Turecka. Za touto [[genocída|genocídou]] stál predovšetkým prezident [[Mustafa Kemal Atatturk]]. Pontskí Gréci mali byť systematicky vyvražďovaní, keď grécka armáda napadla Turecko. Všetko sa však skončilo v bitke pri [[Sakayra|Sakayre]] v r. [[1921]], keď Turci zničili grécku armádu. Attaturk potom vyvraždil 50 000 Grékov v [[Izmir|Smyrne]], potom zaútočil na Pontos, kde taktiež vyvraždil mnoho Grékov. Na rozdiel od [[Izmir|Smyrny]] tu Turci využili inú taktiku. O tejto gnocíde sa totiž svet nemal dozvedieť. Nemala byť preliata ani kvapka krvi. Turci posielali pontských Grékov na pochody smrti do vyprahnutých územií Anatólie, kde ich nechali zomrieť, alebo ich posielali do pracovných táborov, odkial sa už nevrátili. Nastal rýchly útek anatólskych Grékov. Najhoršia bola cesta z Pontu do Grécka, pri ktorej zahynulo mnoho ľudí. Niekoľkí pontskí Gréci ušli do Ruska. Väčšina Grékov sa po 3 000 rokoch z Anatólie vysťahovala. Potom bola podpísaná výmena obyvateľstva medzi Gréckom a Tureckom, pričom Turecko opustilo okolo 2 000 000 etnických Grékov. V Grécku však táto výmena spôsobila veľké ekonomické problémy. Okrem toho bola pontská a kappadócka gréčtina skoro nezrozumiteľná pre Grékov z Grécka a západnej Anatólie, preto sa museli pontskí Gréci fakticky naučiť nový jazyk. Usadili sa predovšetkým v [[Macedónia|Macedónii]], ktorá sa tak mala úplne pogréčtiť. Grécke mená miest a krajov boli premenované do turečtiny. Pontskí Gréci, ktorí dnes v Ponte žijú sú z veľkej časti moslimovia a tak ich predkovia nemuseli Turecko opustiť.
 
== Kultúra ==
Kultúru Pontu prezentujú [[grécky folklór]] a zvyky. Pontský folklór sa odlišuje od ostatného gréckeho folklóru. Ľudový kroj pontských Grékov pozostáva z čierneho turbanu, košele a čiernych nohavíc. Cez plece sa nosili opásané náboje do pušiek. Známy je aj pontský ľudový sláčikový nástroj [[kemenče]], ktorý je podobný krétskej či gréckej tráckej lyre. Na rozdiel od huslí sa kemenče drží zvyslo v ruke. Tento hudobný nástroj je pre pontské pesničky najviac charakteristický. Ďalej je známy aj pontský bubon.
 
Tancuje sa tradične do kruhu, pričom kroky nie sú v tradičnom pevninskom gréckom štýle. Rytmus hudby je síce orientálny, avšakale iného typu ako grécky orientálny rytmus. V hudbe aj v krokoch môžeme spozorovať aj keltské prvky, ktoré sem priniesli starovekí [[Kelti]]. Známe tance sú Tik, Chala, Dipat, Andartikos choros a Akritask. Známe ľudové piesne sú Ekaen ke to Čambašim (Horelo v Čambašine), I kor epijen so parchar (Dievča išlo na pole), Rašopulon (Obyvateľ vysokých hôr), Champšia (druh miestnej ryby), Pontia m´enan omat (Pontská grékyňa s jedným okom), Romana (Grékyňa) či Chamenas patridas (Stratenej vlasti).
 
Známi pontskí speváci sú hlavne [[Chrisanthos Theodoridis]] a [[Stelios Kazantzidis]], potom Pavlidis, Stathis Nikolaidis a Michalidis, zo žien hlavne Dina Tsoleridu a Lizeta Nikolau. Dodnes si pontskí Gréci udržujú v Grécku svoje zvyky, organizujú kultúrne festivaly a hovoria svojim jazykom. V Grécku ich žije okolo 2 000 000. Jazyková skupina pontských Grékov obýva aj Gruzínsko, Arménsko, Azerbajdžan, Rusko a Krym. Väčšina z nich sa však po páde komunizmu v r. 1989 vysťahovala do Grécka.
74 480

úprav