Prezident Ruskej federácie: Rozdiel medzi revíziami

Prvé voľby prezidenta RSFSR sa uskutočnili [[12. júna]] [[1991]] a ich víťazom sa stal [[Boris Nikolajevič Jeľcin|Boris Jeľcin]]. Po úspešných voľbách bolo potrebné prijať špeciálny zákon, ktorý by upravoval spôsob nastúpenia zvoleného prezidenta do úradu. Zákon bol prijatý [[27. jún]]a [[1991]]<ref name="vstup">[http://pravo.levonevsky.org/baza/soviet/sssr0097.htm Zákon RSFSR č. 1494-I z 27. júna 1991 ''„o nástupe prezidenta RSFSR do funkcie“'']; Ведомости Съезда народных депутатов РСФСР и Верховного Совета РСФСР. — 1991. — № 26. — ст. 880.</ref>. Čoskoro sa však ukázalo, že zmeny v platnej legislatíve neboli dostatočné na to, aby mohol prezident pôsobiť ako plnohodnotná zložka ústavného systému. Určovanie vnútornej i zahraničnej politiky [[RSFSR]] bolo výlučne v rukách [[Zjazd ľudových poslancov RSFSR|Zjazdu ľudových poslancov RSFSR]], keďže dovtedy neexistovala žiadna deľba moci. Prezident tak bol závislým od zákonodarnej moci, ktorá na republikovej úrovni bola tvorená troma orgánmi -– Zjazdom ľudových poslancov, Najvyšším sovietom a Prezídiom Najvyššieho sovietu.

Konflikty a boj o moc medzi prezidentom a orgánmi zákonodarnej moci vyústili do ústavnej krízy v rokoch [[1992]] -  – [[1993]]. Na jeseň [[1993]] [[Boris Nikolajevič Jeľcin|Jeľcin]] rozpustil obe komory parlamentu (Zjazd ľudových poslancov i Najvyšší soviet) a vyhlásil nové parlamentné voľby a referendum o novej ústave.

}}</ref>. Bol zachovaný spôsob voľby prezidenta celoštátnym hlasovaním všetkých občanov, avšakale funkčné obdobie bolo skrátené na 4 roky.

Článok 93 [[Ústava Ruskej federácie|Ústavy]] definuje postup odvolania prezidenta z funkcie „na základe Štátnou dumou vzneseného obvinenia z [[vlastizrada|vlastizrady]] či iného obzvlášť závažného trestného činu...“činu…“, pričom sa vyžaduje účasť dvoch vetiev štátnej moci: [[zákonodarná moc|zákonodarnej]] a [[súdna moc|súdnej]].

* organizovať postupy a opatrenia na riešenie sporov, ktoré môžu vzniknúť medzi orgánmi štátnej moci na federálnej úrovni a orgánmi štátnej moci na úrovni jednotlivých [[Subjekt Federácie|subjektov Federácie]], a taktiež medzi orgánmi štátnej moci vrámciv rámci [[Subjekt Federácie|subjektu Federácie]]. V prípade nedosiahnutia konsenzu môže prezident posunúť riešenie sporu na zodpovedajúci súdny orgán;

Voľby prezidenta Ruskej federácie upravuje [[Ústava Ruskej federácie]], federálny zákon „o základných garanciách volebných práv a práva na účasť v referende občanov Ruskej federácie“ a federálny zákon „o voľbách prezidenta Ruskej federácie“. Zákon týkajúci sa volieb prezidenta sa novelizuje prakticky pred konaním každých prezidentských volieb. Volebná legislatíva sa neustále vyvíja, avšakale základné prvky volebného systému zostávajú nezmenené.

Voľby prezidenta Ruskej federácie vyhlasuje [[Rada Federácie]]. Rozhodnutie o konaní volieb musí byť prijaté najneskôr 90 dní pred dátumom volieb, ale nie skôr ako 100 dní pred konaním volieb. Dňom konania volieb je druhá nedeľa v mesiaci, v ktorom sa konali predchádzajúce voľby prezidenta a v ktorom bol zvolený aktuálny prezident<ref name="prezvoľ2003">[http://ntc.duma.gov.ru/duma_na/asozd/asozd_text.php?nm=19-%D4%C7&dt=2003 Federálny zákon „o voľbách prezidenta Ruskej federácie“], článok 5</ref>.

# '''návrh politickej strany''' -  – [[politická strana]] má právo navrhnúť jedného kandidáta na prezidenta,

# '''vlastná iniciatíva''' -  – záujemca o kandidatúru týmto spôsobom musí mať podporu skupiny minimálne 500 voličov (do roku [[2003]] to bolo 100 voličov<ref name="fz-1999">[http://femida.info/11/fzovprf005.htm Federálny zákon č. 228 z 31. 12. 1999], ktorým sa novelizoval federálny zákon ''„o voľbách prezidenta Ruskej federácie“''</ref>), pričom táto skupina sa musí zaregistrovať v Centrálnej volebnej komisii Ruskej federácie ({{V jazyku|rus|''Центральная избирательная комиссия Российской Федерации''}}).

Kandidát (okrem kandidátov nominovaných politickými stranami, ktoré majú zastúpenie v [[Štátna duma|Štátnej dume]]) musí predložiť Centrálnej volebnej komisii Ruskej federácie ({{V jazyku|rus|''Центральная избирательная комиссия Российской Федерации''}}) minimálne 2 milióny podpisov občanov Ruskej federácie<ref name="voľbyprez"/>(do roku [[2003]] to bol 1 milión<ref name="fz-1999"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu

}}</ref><ref name="fz-1999"/>), ktorí kandidáta podporujú. Zároveň musí byť dodržané pravidlo, že z jedného [[Subjekt Federácie|subjektu Federácie]] nesmie byť viac ako 50 tisíc podpisov. Zákon umožňuje predložiť kandidátovi navyše 5 % podpisov, celkovo tak môže predložiť maximálne 2,100 milióna podpisov. Centrálna volebná komisia následne musí preveriť minimálne 20 % z 2 miliónov podpisov. Ak množstvo neplatných podpisov presiahne 5 %, preverí sa ďalších 10 % podpisov. Kandidáti, ktorí nesplnia podmienku aspoň 2 miliónov podpisov, nebudú zaregistrovaní.

Prezidentom sa stane kandidát, ktorý v hlasovaní získa absolútnu väčšinu hlasov (t. j. minimálne 50 % + 1 hlas). V prípade, že ani jeden z kandidátov nezíska nadpolovičnú väčšinu hlasov, nasleduje druhé kolo hlasovania. Do druhého kola postupujú dvaja najúspešnejší kandidáti. Z nich voliči hlasovaním určia víťaza. Prezidentom sa stane kandidát s vyšším počtom hlasov. Doteraz (r. 2012) sa druhé kolo prezidentských volieb konalo iba raz v roku [[1996]].

|! align="center" |[[12. jún]]a [[1991]]||! align="center" |Vadim Viktorovič Bakatin<br />[[Boris Nikolajevič Jeľcin]]<br />Aľbert Michajlovič Makašov<br />Nikolaj Ivanovič Ryžkov<br />Amangeľdy Moldagazyjevič Tulejev<br />[[Vladimir Voľfovič Žirinovskij]]||! align="center" |nekonalo sa||! align="center" | -  – ||! align="center" |'''[[Boris Nikolajevič Jeľcin]]'''

|! align="center" |[[26. marec|26. marca]] [[2000]]||! align="center" |Umar Alijevič Džabrailov<br />Stanislav Sergejevič Govoruchin<br />[[Grigorij Alexejevič Javlinskij]]<br />Ella Alexandrovna Pamfilovová<br />Alexej Ivanovič Podberiozkin<br />[[Vladimir Vladimirovič Putin]]<br />Jurij Iľjič Skuratov<br />Konstantin Alexejevič Titov<br />Aman-geľdy Moldagazyjevič Tulejev<br />[[Gennadij Andrejevič Ziuganov]]<br />[[Vladimir Voľfovič Žirinovskij]]||! align="center" |nekonalo sa||! align="center" | -  – ||! align="center" |'''[[Vladimir Vladimirovič Putin]]'''

|! align="center" |[[14. marec|14. marca]] [[2004]]||! align="center" |Sergej Jurievič Glaziev<br />[[Irina Chakamadová|Irina Mutsuovna Chakamadová]]<br />Nikolaj Michajlovič Charitonov<br />Oleg Alexandrovič Malyškin<br />[[Sergej Michajlovič Mironov]]<br />[[Vladimir Vladimirovič Putin]]||! align="center" |nekonalo sa||! align="center" | -  – ||! align="center" |'''[[Vladimir Vladimirovič Putin]]'''

|! align="center" |[[2. marec|2. marca]] [[2008]]||! align="center" |Andrej Vladimirovič Bogdanov<br />[[Dmitrij Anatolievič Medvedev]]<br />[[Gennadij Andrejevič Ziuganov]]<br />[[Vladimir Voľfovič Žirinovskij]]||! align="center" |nekonalo sa||! align="center" | -  – ||! align="center" |'''[[Dmitrij Anatolievič Medvedev]]'''

|! align="center" |[[4. marec|4. marca]] [[2012]]||! align="center" |[[Sergej Michajlovič Mironov]]<br />[[Michail Dmitrijevič Prochorov]]<br />[[Vladimir Vladimirovič Putin]]<br />[[Gennadij Andrejevič Ziuganov]]<br />[[Vladimir Voľfovič Žirinovskij]]||! align="center" |nekonalo sa||! align="center" | -  – ||! align="center" |'''[[Vladimir Vladimirovič Putin]]'''

Inaugurácia prezidenta Ruskej federácie, t. j. uvedenie novozvoleného prezidenta do úradu, sa v zmysle zákona „o voľbách prezidenta Ruskej federácie“ musí konať po uplynutí šiestich rokov od momentu nástupu do funkcie predchádzajúceho prezidenta. V prípade opakovaných volieb sa inaugurácia musí konať do 30. dňa po vyhlásení oficiálnych výsledkov volieb Centrálnou volebnou komisiou.

Oficiálne symboly prezidenta Ruskej federácie v súčasnosti (r. 2012) určujú: Výnos prezidenta Ruskej federácie č. 319 z [[15. február]]a [[1994]] „''O štandarde (vlajke) prezidenta Ruskej federácie''“; Výnos prezidenta Ruskej federácie č. 1138 z [[5. august]]a [[1996]] „''O oficiálnych symboloch prezidentskej moci a ich používaní pri nástupe do funkcie novozvoleného prezidenta Ruskej federácie''“; Výnos prezidenta Ruskej federácie č. 906 z [[27. júl]]a [[1999]] „''O určení opisu symbolu prezidentskej moci —  – znaku prezidenta Ruskej federácie''“.

Hlavnou, pracovnou rezidenciou prezidenta je [[Senátny palác|budova Senátu]] v [[Moskovský kremeľ|Moskovskom kremli]]. V administratívnej [[Budova 14 (Moskovský kremeľ)|Budove č. 14]], hneď za [[Spasská veža|Spasskou vežou]], je umiestnený druhý pracovný kabinet prezidenta.<ref name="rian.ru"/> Keď sa prezident Ruskej federácie nachádza vo svojej rezidencii v Kremli, nad [[Veľký Kremeľský palác|Veľkým Kremeľským palácom]] je vztýčená prezidentská štandarda.

* „Tantal“ v [[Saratovská oblasť|Saratovskej oblasti]] na brehu [[Volga|Volgy]], 40 {{km|40|m}} od mesta [[Saratov]]

* „Malyj istok“ v [[Jekaterinburg]]u

| nezávislý<br /><small>[[KSSZ]] ([[1961]]— – [[1990]])</small>

! —–

| Náš domov -  – Rusko<br /><small>[[KSSZ]] ([[1966]]— – [[1991]])</small>

! —–

| rowspan=3 | nezávislý<br /><small>[[KSSZ]] ([[1970]] —  – [[1991]])<br />[[Jednotné Rusko]]<br />(od r. [[2008]], nie je členom strany)</small>

| nezávislý<br /><small>[[KSSZ]] ([[1986]] —  – [[1991]])</small>