Kozmická stanica: Rozdiel medzi revíziami

Veľkosť nezmenená ,  pred 9 rokmi
chýba zhrnutie úprav
(aktualizácia, kat.)
Bez shrnutí editace
Najčastejšie je kozmická stanica určená na vedecký a technologický výskum vlastností rôznych materiálov a živých [[organizmus|organizmov]] v podmienkach [[mikrogravitácia|mikrogravitácie]]. Pre svoje umiestnenie nad zemskou atmosférou (presnejšie v horných vrstvách zemskej atmosféry) sa tiež používa na pozorovanie [[Zem]]e aj [[vesmír]]u. V budúcnosti môže byť použitá aj ako základňa pre ďalšie lety do [[slnečná sústava|slnečnej sústavy]]. Jediná v súčasnosti veľká funkčná kozmická stanica, [[Medzinárodná vesmírna stanica]], bola v poslednom čase tiež cieľom niekoľkých [[kozmický turista|kozmických turistov]].
 
Prvou vyputenouvypustenou kozmickou stanicou bol sovietsky [[Saľut 1]] v roku [[1971]]. V sérii staníc [[Saľut 3]] až [[Saľut 7|7]] uskutočňovali [[kozmonaut]]i z bývalého [[ZSSR]] a ďalších socialistických štátov lekárske, biologické a technologické pokusy. Prvá americká kozmická stanica [[Skylab]] bola vypustená v roku [[1973]] a posádky sa na nej striedali prostredníctvom [[Apollo (kozmická loď)|kozmických lodí Apollo]]. Najdlhšie fungujúcou ruskou stanicou bol [[Mir]], na ktorom sa za 15 rokov jeho činnosti vystriedalo 104 kozmonautov, z toho 44 amerických a bolo vykonaných vyše 16 000 pokusov. Výmenu posádok na Mire zabezpečovali lode [[Sojuz (kozmická loď)|Sojuz]], automatické lode [[Progress (kozmická loď)|Progress]] sa starali iba o zásobovanie. V roku [[1995]] sa s Mirom prvýkrát spojil aj [[Space Shuttle|americký raketoplán]].
 
Od roku [[1998]] sa 16 štátov podieľa na výstavbe Medzinárodnej vesmírnej stanice. Medzinárodná vesmírna stanica prebrala funkciu Miru a je celkove druhou veľkou vesmírnou stanicou. Stanica je v súčastnostisúčasnosti už z veľkej časti dokončená, má hmotnosť takmer 500 ton, rozpätie 110 m a 6-člennú posádku. Na programe sa priamo podieľa vyše 100 000 pracovníkov kozmických agentúr a stovky dodávateľov, subdodávateľov, tovární a laboratórií na celom svete.
 
V roku [[2011]] vypustila svoju prvú malú experimentálnu vesmírnu stanicu aj Čína. Má názov [[Tchien-kung 1]] a v júni [[2012]] k nej zavítala prvá posádka. Čína ďalej plánuje rozvíjať svoj pilotovaný vesmírny program, pričom kozmické stanice sa majú stať jeho hlavnou oporou.
57 270

úprav